Udalosti

V USA odštartovala kampaň k prezidentským voľbám v roku 2020. Prezident Trump usiluje o znovuzvolenie a na scéne sa tak opäť ocitá téma migračnej politiky ako najvyššie priority. Ako prvé pocítilo túto politiku Mexiko, keď prezident Trump v júni pohrozil, že uvalí na tovar z Mexika colnú sadzbu 5 %, ktorú každý mesiac navýši o päť percent, a to až do októbra, kedy by tieto clá dosiahli 25 %. Vzhľadom k tomu, že 80 % mexického vývozu smeruje do USA, clo by mexickú ekonomiku vážne zasiahli. Mexiko preto prisľúbilo, že migráciu obmedzí a bola uzavretá dohoda o obmedzení príchodu migrantov cez mexickú hranicu do USA. O dva týždne neskôr sa v hľadáčiku ocitli krajiny tzv. Severného trojuholníka (Guatemala, Salvádor, Honduras), keď prezident Trump zastavil priamu pomoc vo výške zhruba 550 miliónov USD. Migrácia v posledných rokoch v Strednej Amerike skutočne výrazne narástla a prezident Trump neverí, že krajiny podnikajú dostatočné kroky na jej zmiernenie. Okrem toho oznámil, že sa chystajú razie s cieľom nájsť a deportovať odhadom 11 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, z ktorých väčšina pochádza zo stredoamerického regiónu.

Vplyv na rizikovosť regiónu

Aký bude presný dopad zastavenia finančnej pomoci krajinám Severného trojuholníka, zatiaľ nie je jasné, avšak to celkom určite zníži schopnosť národných vlád riešiť spoločenské problémy ako je chudoba a násilie. Vzhľadom k tomu, že značný prílev utečencov z krajín Severného trojuholníka majú na svedomí práve bezpečnostné problémy a chudoba, mohlo by sa Trumpové politické opatrenie minúť účinku. Podľa Svetovej obchodnej banky trpia Honduras a Guatemala vysokou mierou chudoby - 30 % honduraskej a 25 % guatemalskej populácie musí vyjsť s 3,20 americkými dolármi na deň alebo aj menej. Len o trochu lepšie je na tom Salvádor s chudobou zasahujúcou okolo 10 % obyvateľov. Tiež bezpečnosť je v týchto krajinách na zlej úrovni. Podľa Svetovej banky majú Salvádor a Honduras najvyšší počet vrážd na 100 000 obyvateľov na svete, Guatemala je na 10. mieste. Obmedzenie finančných prostriedkov tak môže znamenať zhoršenie situácie a ešte ďalej zvýšiť počty utečencov.

Pokiaľ ide o hroziace masové deportácie ilegálnych migrantov, najviac by zasiahli práve Mexiko a krajiny Severného trojuholníka. Takmer polovica migrantov v USA je mexického pôvodu, z krajín Severného trojuholníka ich pochádza zhruba pätina. Vplyv deportácií na jednotlivé krajiny by bol odlišný. Prvý graf ukazuje objem nelegálnych migrantov prichádzajúcich do USA z jednotlivých stredoamerických krajín v pomere k populácii danej krajiny. Hoci z Mexika prúdi do USA najviac migrantov, v porovnaní s celkovou mexickou populáciou je toto číslo pomerne nízke. Podobne sú na tom Honduras a Guatemala a z porovnania najhoršie vychádza Salvádor.

Dôležitý pritom nie je len počet ľudí, ktorí by sa do krajín potenciálne vracali, ale tiež to, ako by sa krajiny s navrátilcami vysporiadali. Na to môžu do určitej miery odpovedať ekonomické indikátory ako je miera nezamestnanosti a hospodársky rast. Ekonomiky s vysokou mierou nezamestnanosti a malým alebo záporným rastom HDP môžu mať problémy poskytnúť deportovaným ľuďom dostatok pracovných príležitostí.

Druhý graf ukazuje očakávaný rast reálneho HDP v roku 2019 a mieru nezamestnanosti v Mexiku a Severnom trojuholníku. Aj z tohto porovnania vychádza najhoršie Salvádor s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti a pomalým rastom ekonomiky. Mexiko je na tom síce lepšie, ale vzhľadom k prepadu ekonomiky v prvom štvrťroku 2019 by tiež malo problémy vracajúcich sa migrantov zamestnať. Naproti tomu Honduras a Guatemala by sa mohli so situáciou vyrovnať lepšie. A potom je tu aj otázka bezpečnostnej situácie, ktorá bude spolu so sociálnymi indikátormi hrať dôležitú úlohu. Ako už bolo povedané, v krajinách Severného trojuholníka nie sú tieto indikátory príliš pozitívne, ale aj Mexiko sa stretáva s vysokým počtom vrážd na 100 000 obyvateľov (radí sa na 13. miesto na svete) a chudobou trpí 11 % obyvateľov.

Otázkou tiež je, ako veľmi krajiny spoliehajú na remitenciu z USA, pretože príjmy z remitencií podporujú spotrebu a ekonomický rast a môžu byť významným zdrojom tržieb a ako také majú vplyv na stav bežného účtu, externý dlh a úroveň devízových rezerv. Význam tržieb z remitencií v jednotlivých krajinách za rok 2018 znázorňuje tretí graf. Kým Mexiko sa na remitenciu spolieha celkom málo, krajiny Severného trojuholníka sú na nich do značnej miery závislé, a keby došlo k masovým deportáciám, ich ekonomiku by to silne ovplyvnilo.

Dvere k dohode sú zatiaľ ešte stále otvorené. V nadchádzajúcich amerických voľbách však nelegálna migrácia zostane jedným z hlavných tém a Mexiko, Guatemala, Salvádor a Honduras sa budú musieť s touto politikou v nasledujúcich mesiacoch vyrovnať. Antimigračnou politikou by mohol byť najviac zasiahnutý Salvádor, a to vzhľadom k pomerne vysokej nezamestnanosti a pomalému rastu ekonomiky. Mexiko je na tom najlepšie, ale pretože je USA jeho najväčším obchodným partnerom, clá by mohli ohroziť celé mexické hospodárstvo. Klasifikácia politického rizika týchto krajín je tak aktuálne pod veľkým tlakom.

Analytik: Jolyn Debuysscher – J.Debuysscher@credendo.com