Úvod

Pandémia Covid-19 obrátila celý svet hore nohami. Globálna kríza pritom nezačala poklesom dopytu alebo produkcie, ale hneď tromi problémami naraz: kolapsom dopytu, narušením výroby a narušením dodávateľského reťazca. V dôsledku toho globálne HDP v roku 2020 kleslo v porovnaní s rokom 2019 o 3,3% (WEO Apríl 2021), zatiaľ čo svetový obchod zaznamenal v priemere pokles o 5%.

Česká republika, Slovensko, Poľsko a Nemecko: Dopady covid-19 na jednotlivé sektory v roku 2020

Vplyv krízy na rôzne odvetvia v týchto krajinách je podobný, ale vykazuje aj značné odlišnosti. Vo všetkých štyroch sledovaných krajinách - Českej republike, Poľsku, na Slovensku a Nemecku, bol silne zasiahnutý automobilový priemysel, aj keď sú medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely. Podľa Európskej asociácie výrobcov automobilov boli priemerné tržby v roku 2020 v Nemecku a Českej republike o 19 % nižšie ako v roku 2019. Už v roku 2019 boli ale tržby menšie ako v predchádzajúcom roku. V Poľsku a na Slovensku bol pokles výraznejší (23%, respektíve 25%). Okrem prerušenia výroby sa prejavil aj prepad dopytu, ktorý klesol predovšetkým kvôli veľmi prísnym uzáverám a neistote ohľadom vývoja pandémie.

Ďalším odvetvím, ktoré samozrejme značne utrpelo, je cestovný ruch. Podľa údajov Fitch Solutions poklesli medzinárodné turistické príchody do Nemecka o 69%, do Českej republiky o 64% a do Poľska a na Slovensko o 50%, pričom tieto poklesy možno vysvetliť uzavretím hraníc a zároveň aj tým, že mnoho ľudí prišlo o svoje príjmy. To následne ovplyvnilo zisky spoločností v cestovnom ruchu. Sektor cestovného ruchu je vo vzťahu k daným ekonomikám len malý, a preto bol vplyv pandémie z makroekonomického hľadiska nevýrazný.

Ďalším silne zasiahnutým sektorom je doprava a logistika. Letecká doprava v Nemecku vlani prišla o 45% tržieb. Postihnutý bol tiež sektor vodnej dopravy, ktorý je kľúčový pre presun tovaru z nemeckej priemyselnej oblasti. Vodná doprava vlani zaznamenala celonárodný pokles zhruba o 17%. V ostatných troch krajinách bol vplyv v doprave a logistike menej závažný, hoci sa zdá, že pozemná doprava (cestná a železničná) bola ovplyvnená vo všetkých štyroch krajinách rovnako. Pokles reálnych tržieb sa pohyboval medzi 6% až 10%.

Vo všetkých štyroch sledovaných krajinách dosiahol najlepší výkon farmaceutický sektor. Okrem toho sa zvýšila domáca produkcia, pretože celosvetová zdravotná kríza zvyšuje dopyt po liekoch.

Co tato odvětví čeká v roce 2021?

V roku 2021 by mali rásť všetky odvetvia. Nie je prekvapením, že premiantom bude predovšetkým automobilový priemysel, a to vzhľadom k naozaj veľkému poklesu v roku 2020. Dosiahnutie predkrízovej úrovne však aspoň v Českej republike, Poľsku a na Slovensku ešte niekoľko rokov potrvá. Aktuálne sú najväčším rizikom automobilového priemyslu problémy s dodávkami polovodičov. Tento globálny problém v niektorých krajinách spomaľuje a dokonca dočasne paralyzuje výrobu.

Cestovný ruch, doprava a strojárstvo by tiež mali zaznamenať výrazné oživenie. Vývoj cestovného ruchu ale do značnej miery závisí od pokroku v očkovaní a ďalšom vývoji pandémie. Akékoľvek ďalšie meškanie očkovacieho programu v EÚ nevyhnutne oddiali znovuotvorenie ekonomiky a cestovný ruch negatívne ovplyvní. Vo farmaceutickom sektore by vzhľadom k relatívne úspešnému minulému roku mal byť rast v roku 2021 nízky alebo dokonca záporný.

Výhľad a riziká

Na farmaceutický sektor mali počas krízy značný vplyv politici a rizikom je, že sa do neho budú snažiť zasahovať aj naďalej a napríklad ovplyvňovať ceny. Okrem toho po kríze veľmi pravdepodobne prídu úsporné programy, a tie by mohli v niektorých krajinách viesť k vládnym škrtom v zdravotníctve a v úhrade liekov. Ďalšou hrozbou je nacionalistická politika.

V krátkodobom horizonte však záleží predovšetkým na pokrytí očkovaním populácie v Európe. Očkovanie zatiaľ do značnej miery zaostáva, a tým sa návrat k normálu oneskoruje. Medzitým sa objavujú nové mutácie, ktoré by mohli obmedziť účinnosť vakcinácie, a tak predĺžiť pandémiu a prehĺbiť jej vplyv na ekonomickú činnosť. To by výrazne ovplyvnilo odvetvie cestovného ruchu, ktoré zrejme dosiahne úroveň pred pandémiou najskôr pred rokom 2023.

Jedným z dôsledkov váhavého rozjazdu očkovania môže byť slabšie ekonomické oživenie, než sa aktuálne predpokladá a môže dôjsť k strate pracovných miest a bankrotu viacerých spoločností. Je potrebné zdôrazniť, že doposiaľ sa veľkej vlne bankrotov predchádzalo len vďaka rozsiahlym podporným opatreniam. Tie boli podľa aprílových odhadov MMF 27,8 % HDP v Nemecku, 5,4 % v Poľsku, 4,4 % na Slovensku a 15,4 % v Českej republike.

 

Analytik: Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com