Stručný súhrn

  • Rating stredne až dlhodobého politického rizika bol v roku 2016 znížený. Príčinou boli predovšetkým slabiny v domácom hospodárstve a zlé hospodárenie.

  • Hlavnou výzvou zostáva nízka prognóza rastu reálneho HDP.

  • Ekonomické oživenie komplikujú voľby, ktoré majú prebehnúť v roku 2019, ťažké fiškálne podmienky a negatívne zmýšľanie investorov.

  • Znižuje sa prítomnosť na svetových trhoch a príliv investícií.

  • Hlavné riziko predstavujú kapitálové výdavky a juhoafrický rand zostáva značne volatilný

Klasifikácia stredne až dlhodobého politického rizika (MLT) v kategórii 4/7

Stredne až dlhodobé politické riziko Južnej Afriky bolo viac ako 10 rokov klasifikované kategóriou 3/7. V auguste 2016 bola klasifikácia znížená na stupeň 4/7. Čo k poklesu ratingu viedlo? Bolo to najmä domáce napätie spolu s nesúrodou vládnou politikou a zlým hospodárením, ktoré po sérii vonkajších šokov (finančnej kríze v roku 2009, poklesu cien komodít a silnom suchu) zabránilo hospodárskemu oživeniu. V dôsledku toho sa makroekonomické základy Južnej Afriky štrukturálne zhoršili. Hoci krajina aj dnes čelí významným výzvam, k ďalšiemu zníženiu ratingu by zatiaľ dôjsť nemalo.

Juhoafrická republika má veľmi diverzifikovanú ekonomiku s celosvetovou stopou (ťažba, poľnohospodárstvo, finančné služby, cestovný ruch, výroba atď.). Jej prítomnosť na svetových trhoch a príliv investícií sa však znižujú a hlavnou výzvou zostáva nízky rast HDP. Očakáva sa, že v rokoch 2018 a 2019 dosiahne rast HDP iba 0,5 % a 1,4 %. Hospodársky rast brzdí politická neistota (prezidentské voľby sú naplánované na rok 2019) a štrukturálne domáce nedostatky, ako je endemická nezamestnanosť (28 % pracovnej sily), nízka spotreba a úspory domácností a nedostatočný vzdelávací systém, zlá infraštruktúra, opakujúce sa nepokoje a korupcia. Zaviesť plán obnovy, ktorý prinesie riešenie, tak bude pre prezidenta Ramaphosu veľmi ťažké, a to najmä s ohľadom na aktuálne ťažké fiškálne podmienky a nízku dôveru investorov.

Juhoafrická republika je na pozadí globálnej menovej normalizácie, rastúcich amerických úrokových sadzieb a negatívnej nálady investorov voči rozvíjajúcim sa trhom vystavená odlivu kapitálu. Vzhľadom na to, že deficit štrukturálneho bežného účtu (pre rok 2018 sa očakávajú približne 3 % HDP) je z veľkej časti financovaný portfóliovými a inými investíciami (dlhopisy a akcie držané cudzincami), predstavuje odliv kapitálu významné riziko platobnej bilancie. Devízové ​​rezervy Juhoafrickej republiky sú našťastie na primeranej úrovni - v júni 2018 pokrývali 4,3 mesiaca importu. Výmenný kurz je flexibilný, čo znamená, že dôsledok odlivu kapitálu je skôr len oslabenie než vyčerpanie rezerv. Finančný trh krajiny navyše zostáva hlboký a sofistikovaný. Pomery externého dlhu a dlhovej služby rastú, ale zotrvávajú na udržateľnej úrovni. Juhoafrická republika však tradične drží značné krátkodobé zahraničné dlhy. Počas deviatich rokov politiky bývalého juhoafrického prezidenta Jacoba Zumu sa na daniach vybralo menej a častejšie dochádzalo k daňovým únikom. To spolu so zlým hospodárením veľkých štátnych podnikov (napr. Eskom) viedlo k zhoršeniu verejných financií a udržateľnosti vonkajšieho dlhu. Očakáva sa, že verejný dlh tento rok dosiahne 55,7 % HDP a do roku 2021 sa zvýši až na 60 %. Platby vládnych úrokov za rok 2018 pravdepodobne pohltia viac ako 13 % z verejných výnosov, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov.

Juhoafrický rand bol kvôli obchodným šokom a obavám zahraničných investorov počas posledných niekoľkých rokov obzvlášť volatilný (viď graf). Keď sa prezident Ramaphosa ujal na konci roka 2017 úradu, rand rýchlo posilnil. Od začiatku roku 2018 ale opäť stratil takmer 20 %. To možno čiastočne vysvetliť neustálou politickou neistotou a ekonomickými problémami zraniteľných rozvojových trhov, čo sa odráža aj v páde tureckej líry a argentínskeho pesa. Prepad randu by mohol spôsobiť infláciu, ktorá sa pravdepodobne bude pohybovať medzi 5-6 % v závislosti na napätej menovej politike (v najbližších mesiacoch by sa mohli zvýšiť úrokové sadzby).

Nadchádzajúce voľby

Vo februári 2018 zložil novozvolený predseda strany ANC (Africký národný kongres) Cyril Ramaphosa prezidentskú prísahu. Stalo sa tak po napätom období plnom politických škandálov a neistoty. Jeho výhra zmiernila riziko občianskych nepokojov a vďaka protikorupčnej a pre-podnikateľskej rétorike sa dočkal pozitívnych reakcií ako na domácej pôde, tak v zahraničí. Hospodárske spomalenie posledných šiestich mesiacov ale toto nadšenie trochu schladili. Politickej scéne dominujú všeobecné voľby, ktoré sa majú uskutočniť do augusta 2019. Ramaphosa sa zameria na svoju "vojnu proti škodcom" a na vylepšenie pošramotenej povesti ANC a zároveň na posilnenie jednoty strany. Nedávne svedectvo ministra financií (Nhlanhla Nene) o korupcii v štátnej správe viedlo k prvej zmene v kabinete prezidenta Ramaphosy. Cieľom je obnoviť dôveru verejnosti vo vládu. Novým ministrom financií bol menovaný bývalý a široko rešpektovaný guvernér Juhoafrickej banky Reserve Bank Tito Mboweni. To viedlo k okamžitému oživeniu randu.

Dôležitou témou predvolebnej kampane budú tiež pozemkové reformy. Navrhovaná zmena ústavy umožňujúca vyvlastnenie pôdy bez náhrady vyvolala medzi investormi a poľnohospodármi obavy. Obavy sa týkajú predovšetkým cien nehnuteľností, bankovej stability a dokonca aj zabezpečenia potravín. Ramaphosa však zdôraznil, že sa nikto nemusí obávať, pretože na reformu sa budú vzťahovať prísne obmedzenia. Či ANC dokáže zaviesť pozemkovú reformu, ktorá vyrieši nerovnosť a zároveň obmedzia ekonomické škody a nepoškodí dôveru investorov, sa ešte len ukáže. Pozemková reforma by navyše mala byť dostatočne atraktívna, aby sa voliči nedali zlákať radikálnejšou rétorikou ľavicového hnutia Bojovníkov za hospodársku slobodu (EFF). Ramaphosa bude musieť získať silný mandát, aby sa mohol pustiť do reforiem, ktoré sú pre posilnenie rastu a uvoľnenie obrovského potenciálu krajiny nevyhnutné. Väčšina obyvateľstva ANC neverí, čo sa v roku 2016 potvrdilo v komunálnych voľbách, keď strana stratila v prospech Demokratickej aliancie (DA)

Analytik: Louise Van Cauwenbergh – l.vancauwenbergh@credendo.com