Po zavedení amerických ciel na hliník a oceľ vyhlásili USA nové colné opatrenia v ďalších odvetviach. Odpoveď Číny na seba nenechala dlho čakať.

Udalosti

15. júna prezident Donald Trump oznámil dve vlny 25 % ciel na dovoz z Číny v celkovej hodnote 50 miliárd USD.

Prvá vlna týchto colných opatrení začala platiť 6. júla a zasiahla 818 produktov z rôznych odvetví. Dve tretiny z nich sa týkajú strojárstva, nové clá ale do značnej miery siahajú aj do odvetvia informačných a komunikačných technológií a zahŕňajú tiež niektoré produkty automobilového a dopravného priemyslu. V druhej vlne by clá mali postihnúť okolo 284 produktov predovšetkým z odvetvia plastov. Potenciálne by ale mohli postihnúť aj ďalšie odbory, napríklad dopravu alebo odvetvie kovov. V tom prípade by zasiahli ďalšie výrobky z ocele a hliníka, ktoré doteraz neboli predmetom predchádzajúcich colných opatrení.

Odpoveď Číny na seba nenechala dlho čakať. Peking na situáciu okamžite reagoval uvalením 25 % cla na dovoz z USA vo výške 50 miliárd amerických dolárov. Nové clá si berú na mušku predovšetkým poľnohospodárske výrobky (sóju, hovädzie, bavlnu a pod.), whisky a automobily. Druhá plánovaná vlna by sa potom dotkla najmä dovozu energetických produktov z USA.

Prečo sa USA vrhá do obchodnej bitky proti Číne?

Donald Trump obviňuje Čínu zo zneužívania amerických firiem a nečestných praktík, ktoré Čína používa na získavanie duševného vlastníctva a technológií. Ďalšou motiváciou je snaha o zníženie obchodného deficitu USA. Čínska vláda chce proti týmto jednostranným opatreniam bojovať za každú cenu.

Obchodná vojna medzi USA a Čínou bude mať vplyv na globálnu ekonomiku a obchod a pravdepodobne sa nezaobíde ani bez následkov pre ostatné krajiny, najmä tie s otvorenou ekonomikou orientovanou na export. Podľa ekonomického modelu, ktorý nedávno zverejnila agentúra Reuters, patrí medzi päť krajín s najotvorenejšou ekonomikou tiež Česko. Model porovnáva štáty podľa miery ich účasti v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktoré WTO určuje pomocou hodnoty vývozu jednotlivých krajín.

Vplyv na riziko jednotlivých odvetví

Na základe podielov tovaru na vývoze do Číny, pri ktorých sa nové clá uplatňujú (viď grafy 1 a 2), možno odhadnúť, ktoré sektory budú najviac zasiahnuté. V krátkodobom horizonte to bude najmä americké poľnohospodárstvo. Problémy pocítia producenti sóje a v menšej miere tiež producenti bavlny.

Naopak v Číne bude vplyv na jednotlivé odvetvia len mierny. Najviac utrpí strojárstvo a elektronika spolu s informačnými technológiami, ale nezasiahne ich toľko ako niektoré americké odvetvia. Na zozname sú prevažne high-tech výrobky, ktoré tvoria jadro plánu "Made in China 2025", ktorého cieľom je urobiť z Číny technickú superveľmoc.

Colné opatrenia povedú k presmerovaniu obchodných tokov, ale nie k významným stratám z hľadiska objemu tovaru. A navyše, tam kde je porazený, je vždy tiež víťaz. V tomto prípade to budú čínski výrobcovia sóje, ktorí by mali opatrenia na dovoz poľnohospodárskych produktov z USA využiť vo svoj prospech.

Zaostrené na poľnohospodárstvo a agrobusiness

Najviac zasiahnutým odvetvím bude pravdepodobne poľnohospodárstvo a s ním spojené podnikanie. Pokiaľ ide o výrobky, opatrenie sa veľmi dotkne sóje, kukurice, bavlny, tabaku, ryže, ovocia a hovädzieho. V grafe č. 3 sa môžete pozrieť na prehľad cenového vývoja týchto produktov od roku 2016.

 

25 % clo na dovoz sóje platné od 6. júla bude podľa American Soybean Association pre toto odvetvie katastrofou. Zďaleka najväčší podiel vývozu sóje (57 %) totiž smeruje do Číny (graf 4). V roku 2016 putovalo z USA do Číny 41 % sóje a Spojené štáty tak boli druhým najväčším importérom sóje hneď za Brazíliou (46 %) - viď graf č. 5. Sója má teda ako v americkej, tak v čínskej ekonomike významnú úlohu. Táto obchodná vojna preto môže destabilizovať vidiecku ekonomiku USA a očakáva sa, že americký minister poľnohospodárstva výrobcom pomôže nákupom prebytku produkcie sóje, aby konečný dopad čínskeho opatrenia zmiernil.

 

Colné opatrenia de facto znamenajú vylúčenie americkej sóje z čínskeho trhu, čo oslabí rokovaciu pozíciu Číny voči ostatným dodávateľom, pretože zostávajúca globálna produkcia sóje na uspokojenie čínskeho dopytu nestačí. To v krátkodobom horizonte povedie k nárastu cien sójových bôbov, čo v dôsledku nevyhnutne zvýši konečnú cenu bravčového a kuracieho mäsa na čínskom trhu, pretože čínsky a bravčový priemysel spotrebováva značné množstvo sóje.

Čína teda bude hľadať nových dodávateľov, a z toho môžu ťažiť krajiny ako Brazília alebo Argentína, aj keď tohtoročná produkcia bude v týchto krajinách nižšia ako vlani. Ďalšími krajinami, ktoré na situácii môžu zarobiť, môže byť Uruguaj, Kanada a Ukrajina. Možno preto očakávať reorganizáciu svetových obchodných tokov, pričom najdôležitejším dodávateľom Číny by sa stala Južná Amerika, zatiaľ čo USA by dodávali zvyšku sveta. Z colného opatrenia budú najviac ťažiť čínski producenti sóje. Na druhej strane v barikáde sa ocitnú poľnohospodárske firmy, ktorým sa vďaka drahšej sóji zdvihnú náklady.

Pokiaľ ide o bavlnu, v roku 2016 putovalo na export 71 % americkej produkcie, 12 % bolo určené na vývoz do Číny, ktorá je tretím najväčším dovozcom bavlny z USA hneď po Vietname (14 %) a Hondurase (12 %). Možno teda očakávať, že cena bavlny v USA klesne, čo poškodí príjmy poľnohospodárov. Nízka cena bavlny bude na druhej strane dobrou správou pre americký a rovnako tak aj pre turecký textilný priemysel. 

Vplyvy na automobilový priemysel v Číne aj USA

Aktuálne clá, ktoré platia pre automobilový priemysel, sú vo výške 25 % na dovoz automobilov do Číny a 2,5 % na dovoz automobilov do USA. 15. júna oznámili USA a Čína ďalšie clá na niektoré výrobky z tohto sektora a časť týchto opatrení nadobudla účinnosť už 6. júla. To sa týka motocyklov, náhradných dielov a automobilov (bez ohľadu na motor, pohon atď.) A tiež autodielov.

Čína je, pokiaľ ide o automobily, veľkým trhom, len s malým podielom dovezených automobilov. Z hľadiska celkového predaja tvoria dovezené automobily len 4 %, čo zahraničným dovozcom ponúka veľké príležitosti. V súčasnej dobe majú Spojené štáty s Čínou výrazný obchodný prebytok. Vyššie čínske clá na automobilový obchod by preto výrobcov automobilov v USA vážne zasiahli.

Plasty - potenciálny cieľ oboch krajín

Čínsky plastový sektor je potenciálnym cieľom ďalšej vlny amerických colných opatrení. Odvetvie je ale na americkom trhu závislé len veľmi málo, pretože odhadovaný čínsky export do USA predstavuje menej ako 1 % celkových predajov. Uvalenie cla by tak malo len minimálny efekt.

Tiež americký plastový a petrochemický priemysel je zahrnutý na zozname ďalších možných opatrení, o ktorých implementácii ešte nebolo rozhodnuté. V čase, keď sa masívne investuje do nových výrobných kapacít a expanziou existujúcich zariadení, z ktorých niektoré sa špecificky zameriavajú na vývoz do Číny, by takéto opatrenia boli významné. Čína bola v roku 2017 tretím najväčším exportným trhom pre americké plasty a plastové výrobky hneď za Kanadou a Mexikom. Avšak v roku 2016 vývoz plastov do Číny predstavoval len 2 % výroby (vrátane domácich tržieb).

Americký energetický sektor - potenciálny cieľ Číny

Americké energetické výrobky (ropa, uhlie, ale nie skvapalnený zemný plyn) sú na zozname položiek, na ktoré môže Čína potenciálne zamerať svoje colné opatrenia v druhej vlne. Vývoz ropy, plynu a uhlia z USA do Číny od roku 2016 prudko stúpa aj v súvislosti so zrušením obmedzení na vývoz ropy z domácej výroby (december 2015). Čína je cieľom takmer 20 % vývozu ropy z USA. Výrobcovia preto budú musieť hľadať nové trhy.

Kompletnú analýzu (v angličtine) nájdete tu.