Súčasná hospodárska kríza vyvolaná pandémiou covid-19 má v kombinácii s cenovým komoditným šokom očakávaný výrazný vplyv na klasifikáciu krátkodobého politického rizika mnohých krajín, ktoré sa teraz stretávajú s nedostatkom likvidity. Mnohým z nich sa výrazne znížili príjmy, napríklad z ropy a cestovného ruchu, bojujú s odlivom kapitálu a zložitejším prístupom na kapitálové trhy. Majú teda problém preklenúť svoj zahraničný dlh alebo získať nové finančné prostriedky. Kým vyspelé ekonomiky disponujú dostatočným priestorom, aby podporili svoje hospodárstvo prostredníctvom fiškálnych a monetárnych opatrení, pri rozvojových krajinách a krajinách s nízkymi príjmami je situácia často odlišná.

Vo svetle masívnych otrasov spôsobených pandémiou covid-19 revidovala spoločnosť Credendo klasifikáciu krátkodobého politického rizika všetkých krajín. Podrobnosti nájdete v nasledujúcej analýze.

Kompletný článok (v angličtine) je k dispozícii tu.

Príjmy štátneho rozpočtu jednotlivých krajín klesajú v súčasnej situácii z niekoľkých dôvodov a Credendo identifikovalo nasledujúcich päť faktorov:

V prvom rade je to očakávaný prudký prepad príjmov z cestovného ruchu. Ten sa kvôli zrušeniu letov a opatreniam súvisiacim s pandémiou doslova zastavil. Táto situácia celosvetovo zasiahla 75 krajín, pre ktoré príjmy z cestovného ruchu predstavujú viac ako 10 % celkových príjmov z vývozu tovaru a služieb. Vplyv na tieto krajiny bude výrazný a najviac ho pocítia malé ostrovné štáty, ako napríklad Seychely alebo Maldivy.

Po druhé je to ropný cenový šok, ktorý sa ako vlna šíri ekonomikami všetkých vývozcov ropy. Ceny ropy sa od začiatku roka prepadli takmer o 50 % a možno očakávať, že budú výrazne nižšie, než sa na rok 2020 pôvodne predpokladalo. Kým na strane ponuky môže dohoda v rámci krajín OPEC potenciálne ceny podporiť, na strane dopytu bude vplyv naďalej značný. Ceny ropy preto pravdepodobne zostanú po zvyšok roka 2020 nižšie ako v roku 2019. Táto situácia najviac ovplyvní krajiny ako sú napríklad Angola, Alžírsko, Irak a Saudská Arábia.

Za tretie je pod tlakom tiež export ďalších komodít. Napríklad ceny bavlny sa od začiatku tohto roka do konca marca znížili o 27 %, ceny zinku o 25 %, ceny medi o 20 % a ceny kakaa o 8 %. Príjmy krajín, ktoré sú silne závislé od vývozu týchto produktov, teda klesajú (napr. Zambia, Pobrežie Slonoviny, Konžská demokratická republika, Benin a Čile). Okrem poklesu cien existuje riziko, že sa objem vývozu zníži, pretože továrne zostávajú zatvorené a hospodárska aktivita na cieľových trhoch sa spomaľuje. Ak by vyspelé ekonomiky vstúpili do recesie v tvare U alebo L, mohol by sa tento prepad ešte prehĺbiť. Čím dlhšie kríza a s ňou súvisiace opatrenia trvajú, tým viac je taký scenár pravdepodobný.

Okrem cien komodít pravdepodobne utrpí aj vývoz ďalšieho tovaru a služieb. Je zrejmé, že krajiny zasiahnuté koronavírusom znižujú nedôležitý import. Vývozcovia mieriaci na tieto trhy preto pravdepodobne zaznamenajú zníženie svojho exportu. Okrem výrazného ovplyvnenia vývozu tovaru v rámci Európy, možno očakávať aj značné dopady na export z ďalších krajín ako je napríklad Kambodža, Tunisko, Argentína a Paraguaj, ktoré vyvážajú významnú časť svojej produkcie do krajín zasiahnutých koronavírusom.

Ani remitencia a príjmy z pracovnej činnosti nie sú imúnne voči uzatváraniu hraníc a prudkému poklesu ekonomickej aktivity krajín, kde migranti pracujú. To môže mať výrazný vplyv na krajiny s nízkymi a strednými príjmami, pre ktoré remitencie predstavujú významný zdroj financií (napríklad Libéria, Haiti, Egypt, Honduras, Kirgizsko a Tadžikistan).

Všetky tieto otrasy majú na platobnú bilanciu dvojstranný vplyv. Kým na jednej strane vedú k zníženiu príjmov z exportu pri krajinách, ktoré vyvážajú tovar alebo služby, na druhej strane znižujú niektorým krajinám dovozné potreby. To je v súvislosti s poklesom cien výrazne viditeľné predovšetkým pri veľkých dovozcov ropy a plynu ako je Pakistan, Etiópia, Jordánsko, Tanzánia alebo India, ktoré môžu ťažiť z aktuálne nízkych cien. Likviditu krajín ovplyvní aj značný odliv kapitálu z rozvíjajúcich sa trhov, ktoré už zaznamenali bezprecedentný pokles portfóliových investícií a pravdepodobne dôjde aj k zníženiu priamych zahraničných investícií. Devízové rezervy alebo aj výmenný kurz sa tak môžu ocitnúť pod tlakom, čo by následne viedlo k problémom pri plnení externých záväzkov. Niekoľko krajín preto zrejme zavedie devízové kontroly alebo požiada o pomoc MMF, čo už urobil rekordný počet krajín.

Vo svetle týchto veľkých otrasov revidovala spoločnosť Credendo klasifikáciu krátkodobého politického rizika všetkých krajín, a to viedlo k zníženiu ratingu 34 z nich. Pri siedmich z nich sa jedná dokonca o zostup o dve priečky (Belize, Ekvádor, Grenada, Maldivy, Omán, Svätá Lucia a Senegal). Prehľad všetkých krajín, ktorým bol znížený rating krátkodobého politického rizika, nájdete v nasledujúcej tabuľke: