Predstavujú voľby konečne cestu k hospodárskej stabilite?

Znovuzvolenie proeurópskeho prezidenta Klausa Iohannisa na druhé päťročné obdobie, ku ktorému došlo vlani v novembri, by mohlo v Rumunsku predznamenať obdobie politickej stability. Iohannis, ktorý je prezidentom od roku 2014, ľahko porazil svoju rivalku, bývalú premiérku Vioricu Dancilaovú, z vládnucej Sociálnodemokratickej strany (PSD). Pre stranu, ktorá je nástupkyňou Rumunskej komunistickej strany a ktorá od revolúcie v roku 1989 dominovala väčšine vlád, je to rana. Výsledok volieb, ktorý je pre PSD najhorší od roku 1989, prichádza po troch rokoch politickej nestability vyvolanej napätým spolužitím prezidenta Iohannisa s koalíciou vedenou PSD. Tá sa neustále pokúšala poškodiť nezávislosť justície a oslabiť protikorupčný boj, aby ochránila členov parlamentu pred budúcim stíhaním. Jedným z nich je aj bývalý premiér a silný predstaviteľ PSD, Liviu Dragnea. Ten bol v roku 2016 odsúdený na tri roky odňatia slobody kvôli volebným podvodom. Proti tomu stál Iohannis a situácia viedla až k masívnym pouličným protestom a tlaku EÚ. Vlani v máji bol Dragnea na tri a pol roka uväznený za zneužitie moci. Potom, čo parlament vyslovil v októbri nedôveru vláde premiérky Dancilaovej, prevzali opraty vlády liberáli na čele s premiérom Ludovicom Orbanom. Tí sa usilujú o nové rýchle voľby, ktoré by sa namiesto pôvodne plánovaného termínu v novembri odohrali už v nadchádzajúcich mesiacoch. A práve tieto voľby rozhodnú o tom, či Rumunsko vstúpi do stabilnejšieho politického obdobia. Pozitívny výhľad posilňuje odchod Dancilaovej a opätovné zvolenie Iohannisa.

Vyhliadka na normalizované vzťahy s inštitúciami EÚ a stabilizovaný a harmonizovaný politický rámec by zlepšila výhľad rumunského politického rizika a potenciálne aj dôveru investorov. Súčasná alebo budúca vláda bude čeliť zásadným výzvam. Či už ide o zníženie fiškálneho deficitu, vrátane nepopulárnych škrtov značných sociálnych výdavkov alebo potrebu obnoviť dôveru podnikov a ľudí v krajinu oslabenú hlbokou emigračnou krízou, ktorá je regionálnym trendom. Ďalšou úlohou vlády bude opätovne potvrdiť nezávislosť súdnictva. 

Slabší rast a väčšia nerovnováha po rokoch ekonomického boomu 

Rumunská ekonomika bola v rokoch 2015 až 2019 s priemerom 4,8% najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rozvojovej Európe. Po 7% v roku 2017 sa rast HDP v nasledujúcich dvoch rokoch ochladil na približne 4% a predpokladá sa, že sa v strednodobom až dlhodobom horizonte ďalej zníži na stále robustné 3%. Hlavnými faktormi rastu bolo dynamické odvetvie stavebníctva a rastúci domáci dopyt v spojení s nízkou nezamestnanosťou a rýchlym rastom miezd. Automobilový priemysel, ktorý je najväčším odvetvím v krajine, pokračoval aj napriek hospodárskemu spomaleniu v EÚ v silnom výkone. Pri pohľade do budúcnosti budú potrebné úpravy na prípravu na významné technologické a environmentálne zmeny. Rastový potenciál Rumunska sa vďaka solídnym ekonomickým výkonom ďalej zvýšil. Dramatický odliv mozgov od vstupu do EÚ v roku 2007[1], ktorý uľahčila sloboda pohybu EÚ, by ale mohol krajine nakoniec ublížiť, ak orgány tento problém nezačnú včas riešiť. Silný hospodársky výkon a oslabená vládna politika viedli k zvýšeniu makroekonomickej nerovnováhy a prehĺbeniu dvojitého deficitu. A to sú teraz pre rumunskú ekonomiku dominantné riziká predovšetkým v súvislosti s externými problémami v dôsledku globálneho obchodného napätia a spomaleniu dopytu v eurozóne.

 

 

Hlbší dvojaký deficit by sa mal zmierniť

Schodok bežného účtu sa neustále zvyšoval - z 1,2% v roku 2015 na očakávaných 5,5% HDP v roku 2019, a to najmä v dôsledku rýchlo rastúceho dopytu po dovážanom tovare, zatiaľ čo vývoz vďaka klesajúcej konkurencieschopnosti rástol pomaly. Rovnako ako v roku 2018 preto deficit bežného účtu viedol platobnú bilanciu do záporných čísel.

V strednodobom a dlhodobom horizonte tento mierny schodok pravdepodobne klesne v dôsledku spomalenia domáceho dopytu a diverzifikovaných príjmov bežného účtu, zatiaľ čo priame zahraničné investície by mohla stabilnejšia vláda posilniť, čo by konečne opäť viedlo k prebytku platobnej bilancie. Vyššie využitie fondov EÚ (viďte nižšie) by tiež mohlo priniesť väčší prílev zahraničného kapitálu. Rumunský leu (RON) je pod tlakom a postupne proti euru od 3. štvrťroku 2016 devalvuje (-7,6 % do januára 2020). RON musí ešte vstúpiť do systému ERM II a cieľom krajiny na prijatie eura zostáva rok 2024. Pokiaľ ide o verejné financie, odkaz krízy z roku 2008 je stále citeľný - verejný dlh sa pohybuje nad 35 % HDP (nárast z 11,8 % HDP v roku 2008). Medzi rokmi 2015 a 2018 sa vďaka silnému hospodárskemu rastu mierne znížil, ale v roku 2019 opäť nastúpil rastúci trend. Očakáva sa, že verejný dlh postupne porastie a hoci stále zostáva na rozumnej úrovni, prekročí v roku 2022 hranicu 40 %. Prechod z fiškálnej disciplíny na cyklické fiškálne podnety za predchádzajúcej vlády (zvýšenie dôchodkov a miezd vo verejnom sektore, daňové škrty, ale slabé verejné investície) nevyhnutne zhoršil fiškálne saldo z 1,4 % HDP v roku 2015 na 3,7 % ktoré sa očakávajú pre rok 2019. Nová vláda sa zaviazala ku konsolidácii verejných financií. V krajine s najvyšším podielom sociálnych výdavkov v EÚ (približne 70 % verejných príjmov) je zníženie vysokých sociálnych výdavkov a zvýšenie fiškálnych príjmov nevyhnutným krokom k zníženiu deficitu a financovania rastúcich dôchodkových nákladov. Súčasné prognózy poukazujú v strednodobom a dlhodobom výhľade na fiškálny deficit okolo 3,5 %. Zmena fiškálneho postoja, ktorú vyžaduje „postup EÚ pri nadmernom deficite“, však bude pravdepodobne vzhľadom k tohtoročným voľbám a spomaľujúcej ekonomike odložená na rok 2021.

 

Medzitým bude Rumunsko naďalej ťažiť z fondov EÚ, aj keď je ich veľkosť vzhľadom k vysokému nesúhlasu členských štátov ohľadom rozpočtu EÚ 2021-2027 neistá. Rumunsko má však najslabšiu mieru čerpania týchto fondov, ku koncu roka 2018 z nich dosahovala takmer 15 %. Aby sa urýchlila konvergencia k priemeru EÚ, musia byť verejné výdavky efektívnejšie a musí dôjsť k ich navýšeniu napríklad v infraštruktúre. Pozitívne je, že bankový sektor zostáva stabilný a zdravý, posilnený prudkým poklesom podielu nesplácaných úverov. Tie klesli z 20,7 % v roku 2014 na 5 % v roku 2018, čo je blízko k priemeru EÚ.

Výrazné zlepšenie finančného rizika 

Dominantné finančné riziko sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo. V poslednom desaťročí sa pomer zahraničného dlhu trvale znižoval - z 211% príjmu bežného účtu v roku 2009 na menej ako 110% v roku 2019 a zo 74% HDP v roku 2010 na menej ako 50% v roku 2019. Tento priaznivý trend je výsledkom znižovania zadlženia súkromného sektoru a silného výkonu ekonomiky. Zahraničná dlhová služba má od roku 2015 takisto silné hospodárske výsledky a prešla podobným vývojom. V roku 2019 klesla z približne 35% príjmov z bežného účtu na menej ako 20%. Predpokladá sa, že klesajúci trend bude pokračovať pri všetkých ukazovateľoch zahraničného dlhu, aj keď veľmi pomalým tempom. Pozícia likvidity sa v posledných rokoch postupne zhoršovala. Mierne nižšie devízové rezervy pokrývajú tri a pol mesiaca silnejšieho dovozu, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo päť mesiacov. Devízové rezervy navyše ťažko presahujú krátkodobý dlh, ktorý vlani v júni predstavoval jednu tretinu bežného účtu. Napriek tomu ľahko pokrývajú externú dlhovú službu a predpokladá sa, že sa v nasledujúcich rokoch stabilizujú na súčasnej úrovni.

Po rokoch silného ekonomického výkonu a znižovania dlhu súkromného sektora by mohla stabilnejšia politická situácia prispieť k normalizácii vzťahov s EÚ. Preto sa spoločnosť Credendo rozhodla v januári zvýšiť rating strednodobého a dlhodobého politického rizika Rumunska zo stupňa 3/7 na 2/7.

Analytik: Raphaël Cecchi – r.cecchi@credendo.com


[1] Celá východná Európa bola zasiahnutá emigračnou krízou. Trend je najvýraznejší v Rumunsku, pretože od roku 2007 opustilo krajinu takmer 15% populácie (t.j. viac ako 3,4 milióna ľudí). Imigrácia do zeme je naopak mizivá.