Takmer rovnako rýchlo ako pandémia sa v mnohých krajinách po celom svete rozšírili aj opatrenia, ktoré jednotlivé krajiny prijímajú proti nákaze Covid-19. Nariadenia, ktoré sú účinné v boji proti ochoreniu (napr. obmedzenie voľného pohybu osôb, uzatvorenie hraníc a pod.), žiaľ zároveň dramaticky obmedzujú ekonomický rast a podmienky pre podnikanie. Svetová ekonomika sa náhle a neočakávane zastavila v rozsahu, ktorý nemá v mierových časoch obdobu. MMF v tomto roku očakáva pokles svetového hospodárstva o 3 %, čo predstavuje najhorší výsledok od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia, a ako vyspelé, tak i rozvojové ekonomiky sa ocitnú v recesii.

Aj keď stále nie je jasné, ako dlho sa bude pandémia šíriť, isté je, že Covid-19 a prudký pokles cien komodít spôsobil hospodársku krízu, ktorá pravdepodobne zasiahne mnoho (najmä rozvojových) krajín. Ako bude vyzerať ďalší vývoj? Vzhľadom k chystaným podporným ekonomickým opatreniam, je hlavným scenárom postupné zotavenie ekonomík. To však zaberie niekoľko mesiacov v závislosti na šírení vírusu, opatrenia na zmiernenie pandémie a hrozbu druhej (alebo dokonca tretej) vlny infekcie, kedy bude záležať na tom, koľko času medzitým firmy aj domácnosti získajú na finančné zotavenie. Medzi dĺžkou uplatňovania opatrení proti šíreniu vírusu, amplitúdou ekonomického poklesu a dobou potrebnou na oživenie ekonomiky existuje priama súvislosť.

Komodity pod tlakom
Kolaps hospodárskej činnosti a obchodu v dôsledku pandémie covid-19 mal výrazný vplyv na dopyt po komoditách, a teda aj na ich ceny. Najmä v ropnom priemysle sa pokles dopytu aktuálne odhaduje na takmer 30 %. Následný šok vyvolaný bojom o podiel na trhu medzi Saudskou Arábiou a Ruskom priniesol ďalší tlak na ceny ropy, ktoré sa od začiatku roka znížili na polovicu. Poprední svetoví producenti sa 12. apríla dohodli na znížení ťažby o 9,7 milióna barelov denne, čo predstavuje takmer 10 % celosvetovej produkcie. Ani takto výrazne obmedzená ťažba ale pravdepodobne nevykompenzuje pokles dopytu a vzhľadom na rozsah a dôsledky pandémie sa ceny ropy na úroveň z konca roka 2019 len tak nevrátia.
 
Kríza platobnej bilancie na rozvojových trhoch
Aj krajiny, ktoré zatiaľ pandémia príliš nezasiahla, môžu jej následky výrazne pocítiť, či už to bude pokles cien komodít, pokles príjmov z cestovného ruchu, pokles zahraničného dopytu, nižšie remitencie, prudké zhoršenie globálnych finančných podmienok, narušenie dodávateľských reťazcov alebo uzatváranie hraníc. Medzi krajinami existujú veľké rozdiely v schopnosti, ako sa s aktuálnou krízou vysporiadať. Niektoré majú priestor pre fiškálne a monetárne stimuly a iné nie. Je zrejmé, že pri tých, ktoré také možnosti nemajú, bude vplyv na ekonomiku výrazne väčší. V tejto súvislosti bude mnoho rozvojových trhov pravdepodobne čeliť kríze platobnej bilancie. Pomoc od MMF teraz žiada takmer 95 krajín, čo je mimoriadne veľké množstvo. MMF už ohlásil zriadenie krátkodobej úverovej linky pre krajiny, ktoré potrebujú krátkodobú likviditu. Fond zároveň schválil úľavu na dlhovej službe pre 25 krajín s nízkymi príjmami, zatiaľ čo krajiny G20 sa dohodli na zmrazení bilaterálnych splátok vládnych pôžičiek pre krajiny IDA, aby uvoľnili finančné rezervy, ktoré možno použiť na boj proti pandémii a jej vplyvom. Tieto iniciatívy sú vítané, pretože aspoň dočasne vytvárajú fiškálny priestor pre najchudobnejšie krajiny.
 
Svet nebol pripravený čeliť tak náhlej a hlbokej hospodárskej kríze
Svetové makroekonomické základy boli oslabené už pred vypuknutím pandémie vďaka expanzívnej menovej politike uplatňovanej USA, EÚ a Japonskom a obmedzeným fiškálnym priestorom v mnohých krajinách. Rok 2019 poznačilo všeobecné spomalenie v spracovateľskom priemysle a najnižší ekonomický rast od svetovej finančnej krízy. Bremeno vysokého verejného dlhu (USA, niektoré krajiny eurozóny a rozvojové krajiny), vysoké zadlženie firiem (Čína, v menšej miere USA a niektoré rozvojové krajiny), zadlženie domácností (niektoré vyspelé aj rozvojové trhové ekonomiky) a výrazný zahraničný dlh (v mnohých rozvojových ekonomikách ) znamenali obrovskú finančnú zraniteľnosť už pred krízou spôsobenou pandémiou covid-19. Tieto už existujúce problémy pravdepodobne ešte zhorší ekonomický útlm. Stane sa tak okrem iného v dôsledku nárastu bankrotov, vyššej nezamestnanosti (a tým nižšej súkromnej spotreby) a zhoršenie kvality aktív v bankovom sektore. Okrem toho panovalo vo svete už pred krízou vysoké obchodné a geopolitické napätie (napr. obchodná vojna medzi USA a Čínou), ktoré môže naďalej pretrvávať.

 

Analytik: Pascaline della Faille - P.dellaFaille@credendo.com