• Bulharsko zaznamenáva v rámci priaznivej klímy EÚ silný rast
  • Fiškálne a vonkajšie bilancie sú v prebytku, klesajú len pomaly
  • Budúci rast môže negatívne ovplyvniť trvalá demografická kríza a chudoba
  • Bulharsko čoskoro požiada o vstup do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II), pristúpenie k euru je ale stále ďaleko
  • Zahraničný dlh, ktorý bol jedným z najvýznamnejších rizík, ostro klesol a predpokladá sa jeho ďalší pokles
  • Politická nestabilita a trvalá korupcia brzdí reformy a účinnú politiku

Bulharsko - jedna z najsilnejšie rastúcich ekonomík EÚ

Od hospodárskej krízy v roku 2009 prechádza Bulharsko svojím najlepším hospodárskym cyklom. V rokoch 2015 - 2017 sa zrýchlil rast HDP na priemerných 3,7 % a dosiahol tak jednu z najvyšších úrovní rastu v rámci EÚ. Predpokladá sa, že na tejto úrovni tento rok zostane a do roku 2020 následne klesne na 2,8 %.

Príčinou tohto priaznivého trendu je pozitívne vonkajšie prostredie a silnejšia spotreba v kontexte väčšej dôvery. Od vstupu do EÚ v roku 2007 sa bulharská ekonomika mohla spoľahnúť na dodatočnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ, z ktorých napríklad v roku 2016 využila 95 % dostupných prostriedkov. Avšak v dôsledku Brexitu by mohol byť ďalší rozpočet EÚ na rok 2020 revidovaný a znížený, čo by sa prejavilo v nižších prevodoch EÚ do krajín ako je Bulharsko, teda krajín, ktoré patria medzi najväčších príjemcov týchto prostriedkov.

Dvojitý prebytok predstavuje solídny základy

Krajina vykazuje silné makroekonomické základy s dvojitým prebytkom. Po dvadsiatich rokoch deficitu sa situácia zmenila v roku 2016. Pozitívnu zmenu zaznamenalo saldo bežného účtu predovšetkým vďaka silnejšiemu vývozu na trh EÚ (kde dominovali priemyselné výrobky, nasledované potravinárskymi výrobkami) a vyšším príjmom z cestovného ruchu, ktoré tvorí 10 % celkového exportu. Prebytok, ktorý vlani dosiahol 4,5 % HDP, by mal do roku 2023 postupne klesať. Finančné prostriedky EÚ a rastúce priame zahraničné investície, ktoré priťahujú stále pomerne nízke náklady na pracovnú silu, budú v dlhodobom horizonte udržiavať pozitívnu platobnú bilanciu. Fiškálna bilancia je tiež v prebytku a v roku 2017 bola na úrovni 0,9 % HDP. Fiškálna konsolidácia umožnila od roku 2015 zlepšenie verejných financií a predpokladá sa, že rozpočet zostane od roku 2020 vyrovnaný. Verejné financie sú zdravé a Bulharsko je jedným z členských štátov EÚ s najnižším verejným dlhom, ktorý tvorí 23,9 % HDP. Pokiaľ ide o budúci vývoj, starnutie obyvateľstva v kombinácii s výraznou emigráciou mladých, kvalifikovaných ľudí vyvolá úbytok aktívneho obyvateľstva a zvýšia náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Aby bola zaistená dlhodobá fiškálna udržateľnosť, budú preto potrebné ďalšie odvážne sociálne reformy.

Dlhodobý demografický odliv a len pomalé znižovanie chudoby

Ako o tom svedčí situácia v ostatných postkomunistických krajinách východnej Európy, bude trvať roky, než sa Sofia vysporiada so štrukturálnymi nedostatkami. Demografická kríza v dôsledku neustáleho odchodu obyvateľov do krajín EÚ s vyššími príjmami a zároveň nízka miera pôrodnosti, predstavujú najzávažnejšie štrukturálne riziko. Úbytok populácie dosiahol za posledných 30 rokov tridsať percent, a tak sa Bulharsko pochopiteľne musí vyrovnávať s nedostatkom pracovných síl. Spolu s vysokým dlhom podnikov, ktorý tvoril v roku 2016 84 % HDP, by tieto problémy mohli vo svojom dôsledku obmedziť budúce domáce investície.

Ďalším problémom Bulharska je chudoba. Bulharsko zostáva najchudobnejším štátom EÚ pretože HDP na obyvateľa rástol v prvej dekáde členstva v EÚ len pomaly, najmä po kríze v roku 2008/09. Potreba rastu sa tak stáva jednou z priorít vlády. Slabý pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem by však mohol ďalšiemu rastu brániť.

Vstup do eurozóny je ďaleko

Pozitívnou stránkou je skutočnosť, že Bulharsko má v úmysle prijať euro a svoje predsedníctvo v EÚ využije na to, aby posunulo ďalej svoju žiadosť o mechanizmus ERM II (mechanizmus výmenných kurzov), systém, ktorý predchádza prijatiu eura. Hoci Bulharsko spĺňa všetky maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny, časová os je veľmi neistá. Mohlo by to trvať aj niekoľko rokov, pretože vstup nemá podporu medzi členskými štátmi eurozóny, najmä kvôli vysokej a pretrvávajúcej korupcii.

Udržateľnosť zahraničného dlhu

Najvýznamnejšie finančné riziko sa v posledných rokoch výrazne znížilo. Trend klesajúcej úrovne zahraničného dlhu sa od roku 2013 zrýchľuje. To je výsledkom kombinácie rastúcej ekonomickej aktivity a zadlženosti súkromného sektora (82 % celkového zahraničného dlhu je súkromné, vrátane vnútropodnikových úverov na viac ako 20 % HDP) a obmedzenie nových verejných pôžičiek (žiadna nie je plánovaná minimálne do roku 2020). Zahraničný dlh sa tak stal udržateľnejším, mierne nad úrovňou 70 % HDP. Predpokladá sa, že v najbližších rokoch postupne pomaly klesne na menej ako 60 %. Výrazne sa zlepšila aj bulharská likvidita. Krátkodobý dlh, ktorý v roku 2009 dosiahol ohromujúcich sedemdesiat percent výnosov z vývozu, sa od roku 2012 prudko znížil, a to na približne 25 % príjmov z vývozu (na konci roku 2017). Bulharsko má silné devízové rezervy, ktoré pokrývajú viac ako 7 mesiacov dovozu.

Politická nestabilita

Bulharsko opakovane zažíva vládnu nestabilitu, čo ovplyvňuje politickú kontinuitu. Vlády zriedkakedy dokončia svoj mandát, a to môže byť aj prípad súčasnej vlády premiéra Borisova, ktorý vyhral voľby po tretí krát od roku 2009. Jeho stredopravá strana GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) zvíťazila v marci 2017 v predčasných voľbách a utvorila krehkú koalíciu s malými nacionalistickými stranami, ktorých postoje k vládnej politike sú veľmi rozdielne. Občianske protesty a silná opozícia proruskej socialistickej strany navyše často vyvíjajú tlak na existujúcu vládu, čo však svojím spôsobom tiež zdôrazňuje živú demokraciu Bulharska. Riziko domácej bezpečnosti je nízke, ale s migračnou krízou sa môže zvýšiť, zvlášť v prípade, že sa turecko-bulharská hranica stane čoraz viac využívaným koridorom pre utečencov. V každom prípade je postoj Sofie voči migrantom doteraz jedným z najotvorenejších v bývalom komunistickom bloku. To pragmaticky vysvetľuje skutočnosť, že Bulharsko je hlavným príjemcom finančných prostriedkov EÚ a zároveň čelí silnému demografickému deficitu.

Korupcia - ohromujúce dedičstvo

Bulharskou chorobou je korupcia, tvrdošijné dedičstvo z komunistickej éry, ktoré ho stavajú do nezávideniahodnej pozície najviac skorumpovanej krajiny EÚ (podľa Transparency International).

Od vstupu krajiny do EÚ v roku 2007 preto Európska komisia udržiava prísnejší dohľad nad bulharským súdnym systémom. Tlak EÚ je podporovaný aktívne občianskou spoločnosťou, ktorá pravidelne protestuje proti laxnosti vlády pri riešení korupčných škandálov vo verejnej správe a pri reforme súdnictva, ktorému chýba nezávislosť a transparentnosť. Pokiaľ ide o reformy, je pokrok všeobecne pomalý. V priebehu svojho mandátu sa chce vláda premiéra Borisova zameriavať najmä na zvyšovanie slabej úrovne príjmov a rozvoj infraštruktúry.

Analytik: Raphaël Cecchi – r.cecchi@credendo.com