Aktuálny ekonomický vývoj

Pre Turecko je kľúčová dôvera zahraničných investorov. Aby uspokojilo svoje rozsiahle finančné požiadavky, spolieha totiž na volatilné toky kapitálu. Ako zraniteľná môže byť ekonomika v prípade drastickej zmeny vo vnímaní rizika, veľmi dobre ukazuje ostrý prepad tureckej líry v auguste 2018. Inflácia, čiastočne poháňaná silnou devalváciou, sa v októbri vyšplhala na 25,2 % (v novembri následne klesla na 21,6 %) . Dôvera spotrebiteľov a investorov sa dramaticky prepadla a v treťom štvrťroku 2018 došlo k poklesu reálneho HDP. Ak sa tento trend nezmení, môže sa predtým prehriata turecká ekonomika ľahko ocitnúť v recesii, čo je v kontraste s veľkolepým rastom reálneho HDP, ktorý Turecko dosiahlo za posledných 5 rokov. To sa v rokoch 2013 - 2017 priemerne pohybovalo nad šiestimi percentami. Čo bude hýbať krátkodobým rizikom Turecka v roku 2019? 

Slabá likvidita

Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, začnime krátkodobým politickým rizikom, ktoré reprezentuje likviditu krajiny. Napriek miernemu mesačnému nárastu o 1 % sa devízové rezervy (bez zlata) medziročne prudko znížili o takmer 20 %. A na základe údajov z konca októbra 2018 dokonca takmer o 30 %. Aktuálne pokrývajú odhadom približne 3 mesiace dovozu (ešte v roku 2017 to boli 4 mesiace) a len takmer 60 % externého krátkodobého dlhu (v roku 2017 to bolo 70 %). To znamená, že je turecká ekonomika pri financovaní svojich značných finančných požiadaviek naďalej veľmi závislá na kapitálových tokoch, a preto zostáva citlivá voči zmenám vnímania rizika investormi.

Devalvácia líry a pokles dôvery spotrebiteľov viedli k prudkému zlepšeniu bilancie bežného účtu, ktorý v treťom štvrťroku 2018 skončil prebytkom, čo je prvý štvrťročný prebytok od roku 2003. Toto oživenie je však len dôsledkom prudkého prepadu v dovoze tovaru a služieb. Vzhľadom k tomu, že líra od augusta opäť mierne posilnila, je otázkou, ako to bude ďalej. Na jednej strane sa očakáva, že domáci dopyt zostane nízky, čo negatívne ovplyvní dovoz. A to nahráva ďalšiemu oživeniu. Na druhej strane líra posilňuje (viď graf 2). Tým ceny dovozov v miestnej mene klesajú a zhoršuje sa konkurencieschopnosť exportu, vrátane vývozu služieb v sektore cestovného ruchu. Vedľa domáceho dopytu a kolísania výmenných kurzov ale hrajú úlohu aj ďalšie faktory ovplyvňujúce bilanciu bežného účtu. A to najmä ceny ropy, pretože Turecko je čistým dovozcom palív. Ďalšími faktormi sú vonkajší dopyt (hlavne EÚ, ktorá je najväčším obchodným partnerom Turecka), a dovoz zlata, ktoré sa využíva ako ochrana proti vysokej inflácii a oslabeniu výmenného kurzu.

Credendo aktuálne klasifikuje krátkodobé politické riziko Turecka stupňom 4/7. Ale ak budú devízové rezervy stále pod tlakom alebo sa bilancia bežného účtu opäť prepadne do hlbokého deficitu, je možné, že bude rating krátkodobého politického rizika znížený a spadne do kategórie 5.

Vysoké obchodné riziko

Pozrime sa teraz na obchodné riziko. To predstavuje makroekonomické faktory a podnikateľské prostredie, ktoré ovplyvňujú platobnú schopnosť všetkých dlžníkov v krajine. A to je teraz v Turecku hodnotené stupňom C, čo predstavuje najvyššiu mieru rizika (na stupnici A až C). Jednou z hnacích síl vysokého obchodného rizika je pokračujúci pokles rastu HDP, a to vzhľadom na jasné väzby medzi výkonnosťou rastu a úverovou bonitou dlžníkov. Tento pokles sa pravdepodobne hneď tak nezastaví. Nie je to však jediná príčina. Ďalšie riziko predstavuje menová neistota vyplývajúca z vysokej inflácie, ktorá bola ku koncu roka 2018 takmer 20 %. Ku všetkému sa pridávajú pochybnosti o nezávislosti centrálnej banky a riziká spojené s nepredvídateľnosťou makroekonomickej politiky. 

Po parlamentných a prezidentských voľbách v júni 2018 sa inštitucionálny rámec zmenil z parlamentného systému, v ktorom bola úloha prezidenta najmä reprezentatívna, na prezidentský systém. Podľa novej ústavy môže prezident okrem iného vymenovať sudcu a vyšších úradníkov, vydávať vyhlášky ktoré majú platnosť zákona, vyhlásiť stav núdze a rozpustiť parlament. V rukách prezidenta sa tak koncentruje obrovská moc. A je otázka, či túto moc využije pozitívne či negatívne.

Pre podnikateľov predstavuje kľúčové riziko prudké, medziročne takmer 30 %-né znehodnotenie líry. Podnikový dlh, ktorý v júni 2018 predstavoval viac ako 70 % HDP, sa v posledných rokoch výrazne zvýšil (viď graf 4) a je denominovaný hlavne v cudzej mene. Devalvácia líry tak vedie k drahším dlhom v miestnej mene, čo ovplyvní platobnú schopnosť podnikov. Cena úverov navyše prudko vzrástla a banky pravdepodobne budú menej ochotné požičiavať. V minulosti bolo prudké zvýšenie dlhu podnikov financované prevažne bankami. Bankový sektor je však silne závislý od vonkajšieho financovania, pretože čisté zahraničné záväzky predstavovali v roku 2017 približne 20 % HDP. Po augustovej kríze dôvery boli banky stále schopné vstupovať na finančné trhy, aby prevzali svoje dlhy, aj keď s vyššími nákladmi. Pre posúdenie budúceho vývoja bude preto kľúčové sledovať vývoj bankového sektora na strane záväzkov (okrem iného schopnosť vyrovnať sa s krátkodobým dlhom a prístup na kapitálový trh), a tiež na strane aktív, pretože v kontexte nižšieho hospodárskeho rastu a veľkej zadlženosti firiem je pravdepodobné zhoršenie ich kvality.

Analytik: Pascaline della Faille - P.dellaFaille@credendo.com