Ostrý prepad ekonomiky

Prvé prípady nákazy covid-19 prinútili tureckú vládu k prijatiu viacerých nariadení proti šíreniu vírusu, čo spolu s vonkajším šokom viedlo k ostrému poklesu ekonomickej aktivity. Aj napriek podporným ekonomickým opatreniam odhaduje MMF pre tento rok pokles rastu reálneho HDP o 5 % (viď graf 1). Prudké oživenie ekonomiky očakávané v roku 2021 je zatiaľ vzhľadom k ťažko predvídateľnému vývoju pandémie veľmi neisté.

Podporné fiškálne a menové opatrenia

Turecké orgány prijali kľúčové fiškálne a menové opatrenia zamerané na podporu ekonomiky.

Fiškálne opatrenia zahŕňajú napríklad zvyšovanie minimálnych dôchodkov a peňažnú pomoc rodinám v núdzi, ochranu zamestnanosti, zníženie alebo odklad daní pre postihnuté odvetvie (napr. cestovný ruch), zákaz prepúšťania, štátnu pomoc vo výške dvoch tretín platu pre zamestnancov postihnutých firiem, priamu podporu Turkish Airlines a ďalších dotknutých spoločností. Tureckému majetkovému fondu (Turkey Wealth Fund) boli udelené nové práva na nákup podielov v ohrozených firmách.

V rámci menových opatrení centrálna banka dramaticky znížila svoju úrokovú sadzbu. Tá bola na konci decembra 2019 na dvanástich percentách a naposledy (23. apríla) bola znížená na 8,75 %. Centrálna banka tiež zaviedla ďalšie opatrenia na podporu úverov. Zníženie úrokovej sadzby znamená, že skutočná úroková sadzba je teraz záporná, pretože miera inflácie v marci 2020 dosiahla 11,86 %. V tomto ohľade stojí za zmienku, že nezávislosť Centrálnej banky bola po roky spochybňovaná. Hoci sú najnovšie kroky Centrálnej banky z hľadiska hospodárstva pozitívne, znovu vyvolávajú otázky o jej nezávislosti.

Prebytok bežného účtu zmierňuje vonkajší tlak

Aj keď sú príjmy bežného účtu relatívne dobre diverzifikované, vonkajší šok sa tvrdo podpisuje na platobnú bilanciu. Kríza covid-19 vážne postihla cestovný ruch, kľúčové odvetvie Turecka, ktoré v roku 2018 znamenalo pre bežný účet 10 % príjmov. Rast reálneho HDP Európskej únie (hlavného obchodného partnera Turecka, kam smeruje vývoz takmer 50 % tovaru) by sa navyše mal tento rok podľa očakávaní výrazne znížiť (o 7,1 %) a turecký export by sa mohol ocitnúť pod tlakom. V dôsledku toho sa v tomto roku očakáva pokles príjmov bežného účtu. Na druhej strane Turecko vo veľkom dováža ropu a pokles cien ropy je teda pre krajinu veľmi dobrou správou. Zostatok bežného účtu by mal tento rok (už druhý rok po sebe) zostať v prebytku, čo z pohľadu posledných troch desaťročí predstavuje rekordný výsledok (viďte graf 2).

Nebývalé, náhle a prudké zastavenie kapitálových tokov tureckú ekonomiku tvrdo zasiahlo. Krajina sa totiž pri financovaní svojich veľkých zahraničných záväzkov spolieha na volatilné kapitálové toky. Achillovou pätou Turecka zostáva jeho obrovský krátkodobý zahraničný dlh (ktorý predstavuje viac ako dvojnásobok hrubých devízových rezerv) v spojení s relatívne nízkymi hrubými devízovými rezervami (viďte graf 3).

Turecká líra znovu pod tlakom

Zdrojom obáv je prudké oslabenie tureckej líry (TRY) voči USD. Veľká časť firemných úverov, ktoré podľa odhadov celkovo dosahujú 80 % HDP, je denominovaná v cudzej mene. Vzhľadom k oslabovaniu výmenného kurzu je teda nákladnejšie splácať záväzky v lokálnej mene. Tento dlh je našťastie prevažne domáci a je financovaný bankovým sektorom. To však spolu s prudkým poklesom hospodárskej činnosti pravdepodobne spôsobí problémy ďalším spoločnostiam, a tým ďalej zhorší kvalitu aktív bankového sektora, ktorý je silne závislý na externom financovaní, a preto ho už zasiahlo prudké zhoršenie globálnych finančných podmienok.

Na záver jedna pozitívna poznámka. Jednou zo silných stránok tureckej ekonomiky sú zdravé verejné financie, ktoré počas tohto náročného obdobia poskytujú krajine dostatočný fiškálny priestor pre podporu hospodárstva.
 
Analyst: Pascaline della Faille - P.dellaFaille@credendo.com