Mexiko pod paľbou

Americký obchodný protekcionizmus sa v prvom rade zameriava predovšetkým na znižovanie obchodných deficitov. A to je zlá správa hlavne pre Mexiko, ktoré po Číne, Japonsku a Nemecku spôsobuje Spojeným štátom štvrtý najväčší bilaterálny deficit. Mexiko totiž do USA posiela viac ako tri štvrtiny svojho exportu a to sa už začína prejavovať. Znovu sa prejednáva Severoamerická dohoda o voľnom obchodu (NAFTA) a Mexičania sa navyše dohodli na dobrovoľnom obmedzení vývozu cukru.

Ako to vyzerá s americkou dohodou o voľnom obchode s desiatimi ďalšími juhoamerickými krajinami? Mali by si robiť starosti aj Čile, Kolumbia, Kostarika, Salvador, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Panama, Dominikánska republika a Peru? Nie tak úplne. Pokiaľ ide o tieto krajiny, USA zaznamenáva obchodný prebytok. Až na Kolumbiu, ktorej obchodný prebytok je pravdaže veľmi malý, a preto sa nezdá pravdepodobné, že by sa na ňu Trumpova administratíva zamerala.

Venezuela čelí ďalším neistotám

Venezuela je hneď po Mexiku ďalšou juhoamerickou krajinou s najvyšším obchodným prebytkom s USA. Celkovo je v tomto rebríčku na 22. mieste, a to predovšetkým vďaka vývozu ropy. Protekcionizmus však nie je skutočným dôvodom, prečo Trump podniká opatrenia voči tejto juhoamerickej krajine. Americké sankcie sa kvôli venezuelskej politickej kríze zameriavajú predovšetkým na jednotlivcov, právo, cenné papiere a dlhy.

Špecifické problémy: meď a poľnohospodárske produkty

Hoci je Južná Amerika – okrem Mexika – mimo radar potenciálnych amerických obchodných opatrení, existujú niektoré špecifické problémy. Americké ministerstvo zahraničných vecí nedávno pohrozilo, že zaháji vyšetrovanie podľa článku 232 o dovoze medi, čo by mohlo postihnúť Čile a Peru. Ďalšie riziko predstavujú americké poľnohospodárske podniky, ktoré hovoria o zavedení obchodných bariér na niektoré poľnohospodárske produkty. Tieto opatrenia by mohli postihnúť predovšetkým Argentínu a Brazíliu. Zatiaľ sa ale nič nedeje a vývoz z Čile, Peru, Brazílie a Argentíny majú na USA len malý vplyv. Južná Amerika však môže  byť nepriamo zasiahnutá americkým obchodným protekcionizmom voči Číne, ktorá je jej významným obchodným partnerom. Možné opatrenia proti Číne by mohli ovplyvniť juhoamerických komoditných vývozcov ropy, železnej rudy, medi a sóje.

Zdanenie remitencie zahraničných robotníkov

A čo keby Amerika zdanila remitenciu zahraničných robotníkov? Hoci väčšina z približne 11 miliónov neregistrovaných pracovníkov v USA pochádza z Mexika, masívna daň by mala len malý efekt, pretože len 6 % príjmov z bežného účtu v Mexiku pochádza z remitencie. Iné krajiny Južnej Ameriky by ale opatrenie zasiahlo omnoho viac. Na remitenciu svojej zahraničnej pracovnej sily spoliehajú vzhľadom k väčšiemu percentu príjmov nasledujúce krajiny:

 Salvador: 40 % príjmov bežného účtu,
• Honduras: 35 % príjmov bežného účtu,
• Guatemala: 35 % príjmov bežného účtu,
• Karibské ostrovy (napr. Jamajka): 30 % príjmov bežného účtu,
• Dominikánska republika: 25 % príjmov bežného účtu,
• Kuba: 25 % príjmov bežného účtu.

Tieto zdroje však zatiaľ ovplyvnené neboli.

Zaujímajú vás najvýznamnejšie udalosti ovplyvňujúce rizikovosť krajín? Najnovšie informácie a podrobné analýzy nájdete tu.