Rizikové faktory a výhľad

Rizikové faktory a výhľad

Pobrežie Slonoviny zaznamenalo od ukončenia občianskeho konfliktu v roku 2011 významný pokrok. Pomalé povojnové zmierovanie však predstavuje významné riziko. Vojenské vzbury a občianske nepokoje poškodili na začiatku roku 2017 obraz vlády a táto nestabilita by v budúcnosti mohla ohroziť investície a zabrániť dlhodobému hospodárskemu pokroku. Hoci je návrat k občianskej vojne nepravdepodobný, spoločnosť Credendo aktuálne klasifikuje strednodobé až dlhodobé politické riziko krajiny stupňom 6/7. Makroekonomické ukazovatele sa však zlepšili a výhľad je pozitívny, pretože Pobrežie Slonoviny sa stalo jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík subsaharskej Afriky. Významným faktorom rastu je predovšetkým oživenie spotreby domácností spolu s rozsiahlymi verejnými investíciami a prílevom priamych zahraničných investícií.

Pobrežie Slonoviny ako najväčšieho svetového vývozcu kakaa zasiahol v sezóne 2016/17 pokles medzinárodných cien tejto komodity a v dôsledku globálneho prebytku možno očakávať, že ceny kakaa zostanú utlmené aj v strednodobom horizonte. Vedľa obchodných šokov môže poľnohospodárskej ekonomike Pobrežia Slonoviny navyše spôsobovať problémy aj počasie. Konsolidačné úsilie spolu s dobrou politikou v rámci programu MMF by malo prispieť k udržaniu obmedzeného dvojitého deficitu. Spoločnosť Credendo aktuálne klasifikuje krátkodobé politické riziko stupňom 4/7, čo odráža skutočnosť, že likvidita krajiny je (v porovnaní s podobnými krajinami v regióne) ohrozená len minimálne. Zóna CFA momentálne prechádza krízou a regionálne udržiavané devízové ​​rezervy sú pod tlakom, čo oživuje diskusiu o možnej devalvácii. K tomu sa pridávajú problémy s korupciou, právna neistota a ťažké podnikateľské prostredie. Tieto skutočnosti sú dôvodom klasifikácie systémového obchodného rizika stupňom C (na stupnici od A do C, kde C znamená najvyššiu mieru rizika).

Fakty & Čísla

Pozitíva

  • Popredný svetový vývozca kakaa
  • Politická stabilizácia
  • Sľubné odhady hospodárskeho rastu
  • Medzinárodná podpora

Negatíva

  • Pomalý povojnový zmier
  • Krajina je vystavená obchodným a klimatickým šokom
  • Slabá správa verejného dlhu (zlepšuje sa)
  • Sociálna nespokojnosť

Hlava štátu

  • Prezident Alassane Ouattara

Popis volebného systému

  • Prezidentské voľby: posledné v októbri 2015, ďalšie v r. 2020
  • Parlamentné voľby: posledné v decembri 2016, ďalšie v r. 2021

Populácia

  • 23,7 miliónov

Príjem na hlavu

  • USD 1 520

Príjmová skupina

  • nižší stredný príjem

Hlavné exportné produkty

  • kakaové bôby a produkty (44,5 % príjmov bežného účtu), uhľovodíky (12, 8 %)

Hodnotenie rizikovosti krajiny

Krajina za sebou necháva desať rokov občianskej vojny ...

Rivalita medzi Laurentom Gbagbom a Ouattarom sa objavila už počas volieb v roku 1999, kedy bol Gbagbo zvolený prezidentom, potom, čo odmietol uznať víťazstvo svojho rivala, v čom ho podporil aj ústavný súd. Po pokuse o prevrat sa krajina dostala do občianskej vojny, ktorá trvala od roku 2002 do roku 2011 a Pobrežie Slonoviny bolo po celé desaťročia rozdelené na prevažne moslimský sever podporujúci Ouattaru a juh, ktorý zostal pod vládnou kontrolou. Medzinárodné spoločenstvo uvalilo proti Gbagbovi sankcie, zatiaľ čo koalícia OSN, francúzskych a povstaleckých síl pomohla Ouattarovi prevziať moc. Gbagbo bol zatknutý a poslaný k Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu. Prezident Ouattara, bývalý námestník generálneho riaditeľa MMF, má medzinárodnú podporu a dôveru investorov

... ale platí za pomalé povojnové zmierenie

Bezpečnostná situácia sa od roku 2011 výrazne zlepšila a koncom júna 2017 skončila 14 rokov trvajúca mierová misia OSN. Pomalý proces opätovného začlenenia vojakov povstalcov do armády a značné množstvo zbraní však predstavujú významné riziká. Medzinárodne podporovaná reforma bezpečnostného sektoru, ktorá spája lojalistov a povstalecké sily, sklamala. Na začiatku roka 2017 došlo k vojenským vzburám a občianskym nepokojom.

Jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík subsaharskej Afriky

Po vyhlásení nezávislosti na Francúzsku roku 1960 bolo Pobrežie Slonoviny popredným svetovým vývozcom kakaa s prosperujúcou ekonomikou. To sa počas desiatich rokov občianskej vojny zmenilo. Napriek tomu sa krajina po návrate k politickej stabilite v roku 2012 stala jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík subsaharskej Afriky. Po dosiahnutí tempa rastu HDP vo výške približne 9 % v troch po sebe nasledujúcich rokoch, sa prognózy rastu HDP pohybujú okolo 7 % a je zrejmé, že Pobrežie Slonoviny stále prekračuje regionálny priemer.

Hospodársky rast je ťahaný investíciami do infraštruktúry, poľnohospodárstva a ťažby a oživenie súčasne zažíva aj spotreba domácností. Avšak údaje o spotrebe sú veľmi závislé od počasia, pretože živobytie takmer dvoch tretín obyvateľstva závisí na poľnohospodárstve.

Globálny pokles cien kakaa poškodzuje najvýznamnejšie odvetvia

Pretože je krajina najväčším svetovým vývozcom kakaa, trhové plodiny tvoria takmer 45 % príjmov z vývozu. Reforma sektoru kakaa v roku 2012 stanovila pevnú, vládou garantovanú cenu a poľnohospodári odvtedy dostávajú 60 % priemernej ceny, dohodnutej v budúcich aukciách organizovaných Radou pre kávu a kakao (Coffee and Cocoa Board /CCC/). Vďaka tomu vzrástla produkcia a zlepšila sa kvalita. Avšak medzinárodné ceny kakaa boli v sezóne 2016-17 znížené globálnym prebytkom kakaa, pomalším rastom spotreby na rozvojových trhoch než sa očakávalo a sploštením dopytu západných krajín. Hoci sú klimatické podmienky hlavným určujúcim faktorom ceny, vzhľadom na globálny prebytok je rast cien kakaa v strednodobom horizonte nepravdepodobný. Nízke ceny kakaa neovplyvňujú len výnosy z vývozu a zhoršené výnosy poľnohospodárov, ale ovplyvňujú ekonomiku všeobecne, pretože asi tretina obyvateľstva je na tejto plodine závislá, a preto je nútená znížiť svoju spotrebu. Vzhľadom k tomu sú vyhliadky na rast od roku 2017 trochu menej pozitívne, hoci zostávajú solídne.

Krehká rovnováha 

Skutočnosť, že Pobrežie Slonoviny je menej závislé na rope, pomohla krajine, na rozdiel od jej susedov, ochrániť pred prepadom medzinárodných cien ropy. Vedľa kakaa a uhľovodíkov produkuje Pobrežie Slonoviny tiež ryžu, bavlnu, kávu a palmový olej, čo ďalej prispieva k pohodlnému prebytku obchodnej bilancie. Zostatok bežného účtu (vrátane oficiálnych prevodov) však vykazuje deficit, predovšetkým v dôsledku negatívnych bilancií služieb a odlivu súkromných transferov vyplývajúcich z významnej pracovnej imigrácie (najmä z Burkiny Faso) do oblastí produkujúcich kakao. V roku 2016 dosiahol deficit bežného účtu 1,1 % HDP, avšak v tomto roku sa očakáva nárast na 3,8 % HDP (takmer 15 % príjmov bežného účtu) v dôsledku nižších príjmov z vývozu kakaa a rastúcej spotreby a dovozných investícií. Predpovede počítajúce s dlhodobo nízkou cenou kakaa očakávajú v nasledujúcich rokoch deficit bežného účtu približne okolo 3 %.

Znižovanie likvidity obnovuje diskusiu o devalvácii CFA franku

Pobrežie Slonoviny je členom francúzskej zóny CFA, menovej únie s menou pevne naviazanou na euro, konvertibilita je garantovaná francúzskou štátnou pokladnicou. Cenová stabilita je dôležitou ambíciou spoločnej menovej politiky; preto sa očakáva, že inflácia zostane stabilná, okolo 2 %. Makroekonomické základy a vonkajšia likvidita sa však v rámci západoafrickej hospodárskej a menovej únie (WAEMU)[1] zhoršili, rovnako ako v Stredoafrickom menovom a ekonomickom spoločenstve (CEMAC)[2].

CFA frank bol prvýkrát devalvovaný v roku 1994, a to výrazným znížením o 50 %. Od tej doby sa rozhovory o devalvácii medzi krajinami CFA objavili len sporadicky. Akákoľvek devalvácia by podkopala ekonomickú aktivitu v regióne vzhľadom k dopadu na spotrebiteľov (inflácia a vyššie dovozné náklady) a dlžníkov (s dlhom denominovaným v tvrdej mene), čo zvyšuje obchodné riziko. V dlhodobom horizonte by však mohla zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť regiónu.

Nižšie verejné príjmy v čase silnejšej potreby vládnych výdavkov

Vládna kapacita pre inkaso príjmov bola v uplynulom desaťročí stabilná a pohybovala sa okolo 18-19 % HDP. V poslednej dobe si nízke ceny kakaa vybrali svoju daň na fiškálnej strane, čo predstavuje viac ako 40 % príjmov vlády. Nižšie daňové príjmy a dopyt po výdavkoch v súvislosti s rastúcimi spoločenskými a vojenskými nepokojmi predstavovali v rokoch 2016/17 ďalší tlak na rozpočet, čo viedlo k akumulácii domácich nedoplatkov. Niektoré verejné investície sa preto znižujú. Vláda znížila svoj rozpočet na rok 2017 a očakáva sa, že rozpočtový deficit tento rok vzrastie zo 4 % HDP (v roku 2016) na 4,5 %. Avšak fiškálna konsolidácia by mala do roku 2019 pomôcť vrátiť deficit späť na úroveň 3 % HDP WAEMU.

Kompletnú analýzu (v angličtine) nájdete tu

 


[1] Benin, Burkina Faso, Côte d’Ivoire, Guinea-Bissau, Mali, Niger, Senegal and Togo

[2] Cameroon, Central African Republic, Chad, Congo-Brazzaville, Equatorial Guinea and Gabon