Rizikové faktory a výhľad

V roku 2015 zasiahol kazašskú ekonomiku trojnásobný šok: prudký pokles cien ropy, ktorá je hlavným zdrojom príjmov krajiny, ekonomická kríza v Rusku spolu s ostrou devalváciou rubľa a k tomu ešte spomalenie ekonomiky jej hlavného obchodného partnera - Číny. Dôsledkom bolo zrútenie príjmov bežného účtu, ktorého bilancia sa v roku 2015 zmenila na deficit a tiež znehodnotenie meny. Ďalej sa zhoršili pomery zahraničného dlhu, čo značne zvýšilo finančné riziko, ktoré ale bolo aspoň čiastočne miernené vonkajšími aktívami Kazachstanu a vysokým podielom vnútropodnikových úverov na jeho vonkajšom dlhu. Výhľadovo sa očakáva, že sa deficit bežného účtu v tomto roku zníži, ale škody, ktoré utrpel bankový sektor, tento výhľad trochu kazia. Úverové podmienky zostávajú ťažké. Verejný sektor navyše stále musí podporovať bankovníctvo, čo vytvára ďalší tlak na verejné financie, už tak postihnuté prudkým prepadom cien ropy. V tejto súvislosti sa verejné financie zhoršili, avšak miera vládneho dlhu zostáva na priaznivej úrovni.

Slabý rast reálneho HDP, extrémne zlé úverové podmienky, slabá mena a ťažké podnikateľské prostredie sú dôvody hodnotenia systémového obchodného rizika stupňom C, ktorý predstavuje najhoršiu kategóriu (na trojbodovej stupnici A-C). Pozitívne však zostáva miera krátkodobého politického rizika, ktoré odráža likviditu krajiny. Uvoľnenie meny v roku 2015 totiž znížilo tlaky na devízové rezervy a Credendo teraz krátkodobé politické riziko hodnotí stupňom 3 (na stupnici od 1 do 7, kde 7 je najvyšším stupňom rizika). Naopak mieru strednodobého až dlhodobého hľadiska radí Credendo do kategórie 6/7, a to predovšetkým vzhľadom k vysokej zadlženosti, tlaku na bilanciu bežného účtu a fiškálnu bilanciu a vysokú závislosť na prírodných zdrojoch.

Fakty & Čísla

Pozitíva

  • Rozsiahle prírodné zdroje
  • Flexibilný výmenný kurz
  • Nízky verejný dlh

Negatíva

  • Vysoká závislosť na prírodných zdrojoch
  • Slabý bankový sektor
  • Vysoká zadlženosť

Hlava štátu

  • Prezident Nursultan Nazarbayev

Hlava vlády

  • Premiér Bakytzhan Sagintayev

Voľby

  • Prezidentské voľby:päťročné volebné obdobie; posledné v apríli 2015
  • Parlamentné voľby : päťročné volebné obdobie, posledné v marci 2016

Populácia:

  • 17,5 miliónov

Príjem na hlavu:

  • 11 390 USD

Príjmová skupina

  • Vyššia stredná

Hlavné exportné produkty

  • Ropné a plynné kondenzáty (48,8 % príjmov bežného účtu), výrobky (10,1 %), rudy a kovy (7,7 %), dopravné služby (6,6 %), potraviny (2,9 %), a cestovný ruch (2,8 %)

Hodnotenie rizikovosti krajiny

Neistota ohľadom nástupníctva prezidenta v súvislosti so vzrastajúcou sociálnou nespokojnosťou

Prezident Nursultan Nazarbajev, ktorý je pri moci už od roku 1991, kedy sa stal Kazachstan nezávislým, bol v apríli 2015 znovu zvolený na päťročné obdobie. V marci roku 2016 sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby, aby sa opätovne potvrdil vplyv vládnucej strany na zákonodarnú moc. V marci 2017 parlament schválil ústavné pozmeňovacie návrhy, ktorých cieľom je odovzdať právomoci prezidenta parlamentu a vláde. Výsledkom je, že sa zodpovednosť prezidenta zameria na zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť. Vláda má slovo ohľadom sociálnych a ekonomických programov, zatiaľ čo parlament zohráva hlavnú úlohu pri formovaní vlády a dohľade nad ňou.

Kazašská politická scéna bola doteraz veľmi stabilná. Hlavnou otázkou tak teraz zostáva, kto sa ujme prezidentského úradu po starnúcom prezidentovi, ktorý je pre politickú stabilitu krajiny kľúčovou postavou a je veľmi populárny, pretože stojí za zvyšovaním životnej úrovne v krajine a vznikom strednej triedy. V roku 2015 sa v súvislosti so zhoršením ekonomického prostredia objavili prvé známky spoločenskej nespokojnosti. Zdrojom znepokojenia úradov je, rovnako ako v ostatných krajinách regiónu, tiež rast islamizmu, čo by mohlo slúžiť ako ospravedlnenie pre sprísnenie štátnej kontroly nad občianskou spoločnosťou.

Kazachstan, ktorý je blízkym spojencom Ruska a členom euroázijskej únie, sa snaží udržiavať dobré vzťahy s Ruskom, so západom a Čínou. Avšak intervencia Ruska na Ukrajine však Kazachstan, kde je približne pätina obyvateľstva ruského pôvodu, znepokojila.

 

Perspektíva rastu sa zvyšuje, ale veľké výzvy pretrvávajú

Po rokoch silného rastu (priemerne viac ako 7 % medzi rokmi 2000 a 2014) bola kazašská ekonomika ťažko postihnutá trojnásobným vonkajším šokom: prudkým poklesom cien ropy, ktorá je hlavným zdrojom príjmov krajiny, ekonomickou krízou v Rusku spolu s ostrou devalváciou rubľa a k tomu ešte spomalením ekonomiky jej hlavného obchodného partnera - Číny. V roku 2014 vstúpil do platnosti stimulačný balíček "Nurly Zhol" zameraný na riešenie problémov s infraštruktúrou a vytváranie pracovných miest, ktorý pomohol vyrovnať prvý dopad vonkajších otrasov. Rast HDP sa v roku 2015 spomalil na 1,2 % a vlani na 1,1 %. Tento rok sa očakáva rast reálneho HDP až na 2,5 %, pretože produkcia ropy vďaka pozitívnemu vývoju v oblasti Kašagan vzrastá.

Rast reálneho HDP (v%), Zdroj: IMF WEO apríl 2017

V nasledujúcich rokoch sa vyhliadky na rast pravdepodobne zlepšia, čo je dané vývojom v ropnom priemysle a pokračujúcimi ambicióznymi štrukturálnymi reformami. Pretrvávajú však značné problémy: Ekonomika je silne závislá na Číne a prírodných zdrojoch a je tak zraniteľná voči kolísaniu cien komodít a slabý bankový sektor nie je schopný podporiť ekonomiku, čo môže zaťažovať verejné financie.

Ambiciózne štrukturálne reformy

Pokračuje prechod z centralizovanej na trhovú ekonomiku a podnikateľské prostredie sa pomaly zlepšuje. Miera korupcie zostáva vysoká a krajina je v rebríčku Transparency International na 131. mieste, rovnako ako Rusko a Ukrajina. Na druhej strane pokiaľ ide o samotné podnikanie, to sa podľa indexu svetovej banky "World Bank Ease of Doing Business Index 2017" zjednodušuje - Kazachstan je teraz na 35. priečke, čo je veľké zlepšenie oproti 51. miestu z roku 2016. Kazachstan vstúpil do WTO v novembri 2015.

Verejný sektor aj naďalej hrá veľkú úlohu v ekonomike, najmä pokiaľ ide o prírodné zdroje a ťažbu, čo zdôrazňuje veľkosť štátneho investičného holdingu Samruk Kazyna. Vláda v roku 2015 spustila rozsiahly program reforiem ("100 konkrétnych krokov") zameraný na zlepšenie efektivity státia správy a právneho štátu a diverzifikáciu hospodárstva.

Úrady tiež oznámili rozsiahly privatizačný plán zameraný na zníženie úlohy štátu v ekonomike. V procese privatizácie budú zahrnuté akcie spoločnosti KazMunayGas, uránovej spoločnosti Kazatomprom, železničnej spoločnosti Kazachstan Temir Zholy, leteckej spoločnosti Air Astana a ťažobnej firmy Tau-Ken Samruk. To predstavuje najambicióznejší privatizačný program od doby, kedy v roku 1991 získala krajina nezávislosť. Rozhodnutie predať podiel v niektorých veľkých štátnych podnikoch pravdepodobne priláka zahraničných investorov.

Odvetvie ropy, ktoré v roku 2016 tvorilo takmer 50 % príjmov bežného účtu (pokles zo 60 % v roku 2014) a v roku 2017 približne 30 % príjmov verejnej správy (pokles z takmer 50 % v roku 2014) je vzhľadom k nízkym cenám ropy, ktoré pravdepodobne ešte nejakú dobu nízke zostanú, pod silným tlakom.

Výsledkom prudkého poklesu cien ropy v polovici roka 2014 bol deficit bežného účtu, ktorý v roku 2016 ďalej narastal. Ešte znepokojujúcejšie je, že príjmy na bežnom účte sa medzi rokmi 2013 a 2016 znížili na polovicu, čo viedlo k prudkému zhoršeniu vonkajšej bilancie. Značne poklesol aj dovoz tovarov dlhodobej spotreby a investičného tovaru. Na druhú stranu, priame zahraničné investície v odvetví ropy a zemného plynu v roku 2016 výrazne vzrástli.

 

Bilancia bežného účtu (v% HDP), Zdroj: IMF WEO apríl 2017

Počnúc týmto rokom sa príjmy na bežnom účte pravdepodobne po troch po sebe nasledujúcich rokoch poklesu navýšia a očakáva sa, že sa zmenší deficit bežného účtu. Pokiaľ budú ceny komodít relatívne stabilné, bude tento pozitívny trend pravdepodobne pokračovať aj v budúcom roku.

Devízové rezervy sa v absolútnych číslach mierne znížili a sú primerané, pretože pokrývajú viac ako tri mesiace dovozu a takmer dvojnásobok pomerne nízkeho, ale prudko stúpajúceho krátkodobého dlhu. V tomto kontexte bolo uvoľnenie meny v auguste 2015 dobrým krokom, pretože zaistil devízové rezervy.

Kurz kazachstanského tenge k doláru, Zdroj: Bloomberg

Slabý bankový sektor 

V roku 2015 bol opäť zasiahnutý bankový sektor, ktorý sa ešte stále zotavoval z bankovej krízy z roku 2008. Naozaj prudké oslabenie domácej meny (viac ako 45 % voči USD v roku 2015) a ťažké ekonomické podmienky viedli k zhoršeniu kvality aktív, ziskovosti a úverových podmienok. Bankovníctvo bolo dlhodobo zaťažované zlými úverovými praktikami, nepriehľadným vlastníctvom a závislosťou na štátnej podpore. Najväčší rozdiel oproti roku 2008 spočíva v tom, že bankový sektor už nie je závislý na externom financovaní, pretože má teraz v porovnaní so značnou zápornou hodnotou aktív (viac ako 20 % HDP) ku koncu roka 2007 pozitívne čisté zahraničné aktíva.

V decembri 2016 intervenovala Národná banka Kazachstanu (NBK) v dvoch malých bankách a jednu uzavrela. To viedlo k tomu, že bankové vklady boli vnímané ako bezpečné. Najväčšia banka, Kazkommertzbank (KKB), bola tiež v ťažkej pozícii a je pravdepodobné, že ju kúpi druhá najväčšia banka Halyk. Nový subjekt tak bude predstavovať takmer 40 % aktív bankového sektora.

Problémy bankového sektora nezostávajú bez dôsledkov pre domácnosti a podniky. Prístup k úverom je veľmi obmedzený. Vysoké úrokové sadzby zdražujú pôžičky, ktoré sú tak pre mnoho domácností i podnikov príliš nákladné. Podiel súkromných úverov na HDP klesol zo 63 % v roku 2014 na 54 % v roku 2016. To značne zaťažuje systémové obchodné riziko. Slabý bankový sektor nie je schopný v krátkodobom horizonte podporovať hospodárstvo a predstavuje riziko pre verejné financie.

Aj napriek prudkému nárastu fiškálneho deficitu v roku 2017 (na 6,3 %), sú finančné prostriedky verejnej správy solídne. Úroveň verejného dlhu je nízka a očakáva sa, že zostane relatívne stabilný (mierne nad dvadsiatimi percentami HDP roku 2016), a to napriek tomu, že verejný dlh nedávno výrazne vzrástol.

Vládne financie (v % HDP), Zdroj: IMF WEO apríl 2017

Riziká spojené s hrubým zahraničným dlhom sú čiastočne zmiernené

Pomer hrubého zahraničného dlhu od roku 2013 prudko vzrástol a v roku 2016 dosiahol vysokú úroveň - viac ako 300 % príjmov na bežnom účte a 120 % HDP. Vzhľadom k tomu, že sa s vyšším vývozom ropy a ďalším exportom očakáva v roku 2017 zlepšenie bilancie bežného účtu, pomer hrubého zahraničného dlhu v najbližších rokoch pravdepodobne postupne klesne, ale aj tak zostane na dosť vysokej úrovni.

Spolu s nárastom zahraničného dlhu sa pomer zadlženosti dramaticky zvýšil (aj preto, že tržby na bežnom účte sa prudko znížili) a očakáva sa, že v najbližších rokoch zostane nad 30 % príjmov bežného účtu. Finančné riziko je preto pomerne vysoké. Kazachstan disponoval v roku 2016 zahraničným majetkom v hodnote 45 % HDP. To spolu so skutočnosťou, že okolo polovice hrubého zahraničného dlhu tvoria vnútropodnikové pôžičky, do istej miery znižuje finančné riziko.