Rizikové faktory a výhľad

Riziká spojené s politickou situáciou sú relatívne mierne. V posledných rokoch vylepšilo Srbsko svoje vzťahy s EÚ a súčasne si zachovalo silné väzby s Ruskom, ktoré je tradičným srbským spojencom. Vstup do EÚ bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne kľúčovým dôvodom reforiem. Srbsko však najskôr zostane chytené medzi konfliktnými požiadavkami procesu vstupu do EÚ, svojimi blízkymi vzťahmi k Rusku a nacionalistickou rétorikou.

Vyhliadky na rast sú pomerne sľubné, ale trochu ho pribrzdí nízke, pomaly rastúce národné úspory a domáce investície a slabé, len pomaly sa zlepšujúce podnikateľské prostredie. Vďaka neustálemu vývozu tovarov a služieb a vďaka tomu, že je čistým dovozcom pohonných hmôt, zaznamenalo Srbsko zlepšenie bilancie bežného účtu.

Mierne a vyššie finančné riziko má klesajúcu tendenciu. Po rokoch narastajúceho zahraničného dlhu klesá vonkajšia zadĺženosť a tento trend pravdepodobne pretrvá aj v budúcich rokoch. Snahy o konsolidáciu rozpočtu boli v rokoch 2015 a 2016 pôsobivé. Avšak verejný dlh aj tak zostáva vysoký.

Vďaka kombinácii zlepšujúcej sa makroekonomickej situácie a stabilnej politickej situácie, zvýšila v januári 2017 skupina Credendo rating stredne až dlhodobého politického rizika z úrovne 6 na úroveň 5. Vzhľadom k pokračujúcej fiškálnej konsolidácii a ďalej očakávanému poklesu zahraničného dlhu je pravdepodobné, že sa toto riziko v ďalších rokoch ešte zníži. Kombinácia nízkeho krátkodobého dlhu, priaznivých ukazovateľov likvidity a priaznivej úrovne devízových rezerv vysvetľujú hodnotenie krátkodobého politického rizika stupňom 2.

Komerčné riziko zostáva mierne, v kategórii B. Pozitívne je, že perspektívy rastu sa zlepšili a deficit bežného účtu je mierny. Na druhú stranu pretrvávajú trochu vysoké finančné náklady a podnikateľské prostredie zostáva napriek nedávnemu zlepšeniu na nízkej úrovni.

Fakty & Čísla

Pozitíva

  • Status kandidátskej krajiny EÚ
  • Silný vývoz
  • Priaznivé výhliadky na rast

Negatíva

  • Zložité, ale pomalu sa zlepšujúce podnikatelské prostredie
  • Slabé verejné financie
  • Slabé štátne podniky

Prezident

  • Tomislav Nikolic

Predseda vlády

  • Aleksandar Vucic

Volebný systém

  • Prezidentské voľby: apríl 2017
  • Voľby: 2020

Populácia

  • 7,1 milióna

Príjem na obyvateľa (USD)

  • 5,500

Príjmová skupina

  • Horný stredný príjem

Hlavné príjmy z vývozu

  • Výroba (3, 6 % príjmov bežného účtu), súkromné prevody (16,3 %), potraviny (10,1 %), rudy, kovy a hutnícke výrobky (5,6 %), dopravné služby (5,2 %), cestovný ruch (4,8 %)

Hodnotenie rizikovosti krajiny

Vyhliadky na rast sa zlepšujú 

 

Hrubý domáci produkt (v %)

Od finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008 zaznamenalo Srbsko iba nevýrazný rast (v rokoch 2009 - 2015 priemerne -0,1 %). Nedávno sa však perspektíva reálneho rastu HDP výrazne zlepšila, a to vďaka oživeniu priemyselnej produkcie a poľnohospodárstvu a silnejším investíciám. Predpokladá sa, že reálny rast HDP dosiahne tento rok 2,8 %, zatiaľ čo v roku 2016 to bolo len 2,5 %.

 

Prebiehajúce fiškálne konsolidácie

Verejné financie

Kvôli hlbokému fiškálnemu deficitu, veľkým nákladom štátnych podnikov (odhad v roku 2014 je 2 % HDP) a nevýraznému ekonomickému rastu, došlo po vypuknutí globálnej ekonomickej a finančnej krízy v roku 2008 k rýchlemu zhoršeniu verejných financií. Vládny dlh narástol z 35 % HDP v roku 2009 až na vrcholných viac ako 75 % v roku 2015. V rokoch 2015 a 2016 došlo k veľkým snahám o fiškálnu konsolidáciu. To viedlo v roku 2016 k zlepšeniu fiškálnej rovnováhy a miernemu poklesu vládneho dlhu. Výhľady na ďalšie obdobie sú pozitívne.
 

Zužovanie deficitu bežného účtu a zníženie zahraničného dlhu 

 

Bilancia bežného účtu (v % HDP)

V uplynulých niekoľkých rokoch sa bilancia bežného účtu zlepšila a tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v tomto roku.

Kompletnú analýzu (v angličtine) nájdete tu.