Akým rizikám bude automobilový priemysel čeliť v roku 2019? Táto otázka znepokojuje nielen hráčov v odbore, ale i mimo neho, pretože automobilový priemysel má značný presah aj do ďalších odvetví, ako sú oceliarstvo, hliníkový, chemický a plastový priemysel, ale zasahuje aj nadväzujúce odvetvia, ako sú informačné a komunikačné technológie a maloobchod. Čo teda čaká automobilový priemysel v roku 2019? Na scéne sú hneď štyri hlavné riziká: na prvom mieste možné zavedenie 25 % cla na dovoz automobilov do USA, dopady Brexitu, obchodné napätie medzi Čínou a USA a pokles dopytu po automobiloch v Číne. Kto budú víťazi a kto porazení?

Dôsledky obchodnej vojny medzi Čínou a USA, ktorá viedla 6. júla k uvaleniu 25 % cla na dovoz automobilov, už výrobcovia automobilov pociťujú. Podľa Nemeckej asociácie automobilového priemyslu (VDA) klesol export nemeckých automobilov vyrábaných v USA a smerujúcich do Číny len za prvých 10 mesiacov minulého roka o celú tretinu. Za tento vývoj čiastočne môže aj prepad predaja nových vozidiel v Číne.

V nasledujúcej analýze sa zameriame výhradne na priame riziko, ktoré predstavuje možné zavedenie 25 % cla na dovoz automobilov a automobilových dielov do USA v súvislosti s článkom 232. Ten umožňuje prezidentovi obmedziť dovoz a uvaliť neobmedzené clá, ak je ohrozená národná bezpečnosť.

Paragraf 232 ako súčasť politiky America First

Od konca mája 2018 americké ministerstvo obchodu skúma, či dovoz vozidiel a automobilových dielov predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť USA podľa článku 232. Ak by to tak bolo, mohlo by to viesť k uloženiu cla na dovoz automobilov bez ohľadu na ich pôvod. Clá by mohli byť platné od konca júla 2019, ale pokojne sa tak môže stať aj skôr.

Aký by bol priamy vplyv na americký trh s automobilmi?

Reálny vplyv zavedenia ciel sa bude líšiť pri každej spoločnosti a každom modeli vozidla. Podiel komponentov dovážaných z oblastí mimo regiónu USMC (Spojené štáty, Mexiko, Kanada) sa značne líšia od modelu k modelu. Výsledkom je, že clá zasiahnu každý model a firmu inak v závislosti na ich obchodnej štruktúre.

Štúdia Centra pre automobilový výskum (CAR)1 predstavila scenár, v ktorom USA uloží 25 % colné sadzby na všetky dovozy automobilov a príslušenstva, platné pre všetkých obchodných partnerov mimo oblasti USMC. Podľa tohto scenára by náklady na priemerné vozidlo predávané v USA vzrástli v priemere o 2 450 dolárov. Cena vozidla montovaného v USA by vzrástla o 1 135 dolárov a cena dovážaného vozidla dokonca o 3 980 dolárov. Zvýšenie cien dovážaných vozidiel by samozrejme znamenalo vyšší podiel na trhu pre automobily vyrábané priamo v regióne. Základným predpokladom tejto štúdie však je, že zmena priemernej ceny automobilu po zavedení amerických ciel bude kompenzovaná pomernou zmenou objemu predaja tak, aby nebol ovplyvnený celkový obrat sektoru. Lenže vzhľadom ku zvyšujúcim sa nákladom klesne aj priemerná marža výrobcov a predajcov a zavedenie colných sadzieb by teda malo na americký priemysel vo svojom dôsledku negatívny dopad.

Strácali by tiež podniky, ktoré sú naviazané na automobilový priemysel, stúpla by cena ojazdených vozidiel, ceny náhradných dielov by mohli narásť až exponenciálne a k tomu všetkému sa môžu pridať aj odvetné opatrenia, čo by zisky automobiliek v USA ešte znížilo.

Ktoré krajiny najviac pocítia politiku Amerika First?

K zodpovedaniu tejto otázky najprv musíme porozumieť Trumpovým cieľom, ktoré sa za celou hrou ukrývajú. Trump chce v prvom rade znížiť obchodný deficit s partnerskými krajinami, či už sa jedná o spojenca alebo nie. Po druhé chce "priviesť prácu naspäť" do USA. A konečne je tiež "advokátom" spravodlivého obchodu, čo znamená, že clá by mali byť rovnaké pre zahraničné produkty vstupujúce do USA rovnako ako pre americký tovar dovezený cudzími krajinami.

Automobilový priemysel sa ocitol v hľadáčiku medzi prvými, pretože USA má v tomto sektore značný obchodný deficit, zahraničné automobilové firmy sa sťahujú mimo USA a platné dovozné clá sú v USA nižšie ako clá vyberané za ekvivalentné americké výrobky v partnerských krajinách. Americká obchodná bilancia s desiatimi krajinami, ktoré sú najväčšími dodávateľmi automobilov a súčiastok do Spojených štátov, je uvedená v grafe 1.

Je potrebné poznamenať, že týchto desať krajín dohromady tvorí 94 % dovozu automobilov do USA. Najväčší obchodný schodok je s Japonskom, ktorý predstavuje jednu tretinu amerického deficitu v tomto odvetví. Nasleduje Mexiko, Kanada, Nemecko a Južná Kórea. Aj keby boli uvalené clá na dovoz všetkých automobilov do Spojených štátov, Kanadu a Mexiko by mala ochrániť veľkorysá dovozná kvóta USMC, čo naznačuje, že plánované opatrenia ich miestny priemysel nepoškodí. Tieto štáty by mohli svoj export do USA dokonca zdvojnásobiť, bez toho aby prekročili hranicu, kedy by už clo tiež museli zaplatiť.

Ďalším vážnym rivalom americkej ekonomiky je podľa Trumpa Nemecko. Trump túži znížiť obchodný deficit USA s Nemeckom, a ak EÚ nezníži clo na dovoz automobilov z USA z desiatich na 2,5 %, čo je ekvivalentné americkej úrovni, je pripravený uvaliť na dovoz európskych automobilov 25 % clo. Nemecko je dobrým cieľom, pretože európsky automobilový dodávateľský reťazec je vysoko integrovaný a závislý na nemeckom vývoze.

V júli usporiadala Európska komisia rokovania s americkou administratívou a zdalo sa, že sa napätie znižuje a hrozba ciel bola zažehnaná. Avšak oznámenia General Motors spoločne so stagnáciou európskeho rozhodovacieho procesu, môže pravdepodobnosť zavedenia ciel opäť zvýšiť.

Ktoré krajiny budú najviac ovplyvnené?

Nasledujúci graf znázorňuje závislosť jednotlivých regiónov na dovoze do USA. Ukazuje krajiny s významným domácim automobilovým priemyslom, ale aj krajiny, ktorých automobilový priemysel je tiež silne závislý na dopyte USA. Znázornené krajiny potom rozlišujeme na dve skupiny - európske krajiny (Nemecko, Taliansko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Slovensko) a ázijské krajiny (predovšetkým Južná Kórea, Japonsko a Taiwan). Prvá skupina vyváža veľkú časť svojej produkcie, ale iba malý podiel smeruje do USA. Druhá skupina exportuje síce nižší, ale stále významný podiel svojej produkcie a je na americkom trhu viac závislá. Práve ich domáci trh by preto zavedenie nových colných sadzieb zvlášť silno ovplyvnilo. Z grafu sme vylúčili Kanadu a Mexiko, pretože sa ich clá zrejme nedotknú.

Pokiaľ ide o Čínu, na ňu sa aktuálne vzťahujú clá vo výške 27,5 % a na tomto mieste je potrebné poznamenať, že domáca výroba nie je závislá na zahraničných trhoch. Čínsky automobilový priemysel teda oveľa viac ovplyvní vývoj domáceho dopytu než americká obchodná politika. Je tiež potrebné zdôrazniť, že ázijské krajiny dovážajú viac ako tretinu automobilov z USA, zatiaľ čo podiel v európskych krajinách je nižší (približne jedna pätina).

 

Záver

Pre automobilový priemysel, ktorý je silne závislý na funkčnom medzinárodnom dodávateľskom reťazci, predstavuje politika "Amerika First" temné mračná. Ak USA naozaj siahnu k spomínaným colným opatreniam, bude rok 2019 skutočnou výzvou. A to predovšetkým pre ázijské a v menšom rozsahu aj pre európske krajiny. V USA by opatrenie spôsobilo pokles predaja a dovozu, ale nárast domácej výroby. To by však domácemu automobilovému priemyslu rovnako príliš nepomohlo. Ako celok je do značnej miery závislý na dovážaných dieloch. Clá na dovoz ocele a hliníka už zvýšili výrobné náklady v automobilových továrňach, čo viedlo k zníženiu marží a zmenám v dodávateľskom reťazci.

Ďalším zdrojom problémov môže byť pre rok 2019 klesajúci čínsky dopyt po automobiloch a Brexit. Aj cez určité prímerie, pretrváva neistota ako sa bude obchodná vojna medzi Čínou a USA vyvíjať. A to predstavuje ďalšie riziko. Obchodná vojna pravdepodobne presmeruje obchodné toky. A môžeme očakávať, že zo zmien v obchodnom reťazci vzídu niektorí ako porazení, ale iní ako víťazi.

 

Analytik: Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com

Kompletnú analýzu (v angličtine) nájdete tu.


1https://www.cargroup.org/wp-content/uploads/2018/07/NADA-Consumer-Impact-of-Auto-and-Parts-Tariffs-and-Quotas_July-2018.pdf