Libanon: Prichádza búrka? Nad libanonskou ekonomikou sa sťahujú mračná

Filed under

share article

Udalosti

Mračná visiace nad libanonskou ekonomikou sa v posledných mesiacoch zatemnili. Hrubé rezervy držané centrálnou bankou klesajú a agentúra Fitch Ratings zároveň znížila rating Libanonu o 2 stupne. Aktuálny rating je teraz CCC. A k tomu sa pridávajú posledné údaje komerčných bánk o vkladoch nerezidentov, ktoré naznačujú, že sa vklady nijako nezvyšujú a zostávajú nízke. Vláda bola navyše schopná schváliť rozpočet na rok 2019 až na konci júla, a to predovšetkým kvôli pôsobeniu rôznych opozičných záujmových skupín. Hoci sa v schválenom rozpočte odrazili snahy o konsolidáciu, MMF aj tak predpokladá, že na konci roka bude schodok 9,75 % HDP. Zdá sa, že hlbšie reformy brzdia boj medzi koaličnými partnermi.

Dopady

Pre Libanon sú tieto skutočnosti dôležité a je potrebné ich sledovať. Svedčia totiž o ťažkostiach, v ktorých sa libanonská ekonomika nachádza. Jadrom problému sú veľké deficity verejných financií, ktoré do konca roka 2018 zvýšili úroveň verejného dlhu na viac ako 150 % HDP. Bez trvalého úsilia o konsolidáciu možno očakávať zvýšenie dlhu na neudržateľnú úroveň. Rozpočtom na rok 2019 dala libanonská vláda prvýkrát jasne najavo, že sa snaží zavádzať nevyhnutné reformy. Avšak dlh aj tak zostane vysoký.

Deficity verejných financií a značné importné potreby krajiny viedli k veľkým deficitom bežného účtu. Tie vláda dotovala vkladmi od nerezidentov a od libanonskej diaspóry žijúcej v zahraničí, pôžičkami zo zahraničia a motiváciou libanonských bánk k repatriácii finančných prostriedkov, ktoré boli predtým držané v cudzine. Vklady nerezidentov v komerčných bankách sú tak pre libanonskú ekonomiku jednými z najdôležitejších "záchranných" faktorov. Ak sa v minulosti príliv vkladov spomalil, libanonské banky pri niekoľkých príležitostiach v koordinácii s Libanonskou centrálnou bankou odpovedali ponukou vyšších úrokových sadzieb. Tento krok podnikli tiež tento rok v júni. Jedná sa ale o udržateľnú politiku?

Navýšenie dlhu v kombinácii s politickou krízou a nedostatkom reforiem prispelo v januári 2019 k obavám investorov, že dôjde k reštrukturalizácii dlhopisov, čo na trhu vyvolalo paniku. Situácia sa upokojila po zostavení vlády, prísľubu odvážnych konsolidačných opatrení a finančnej podpory zo strany štátov Perzského zálivu. Pre Libanon je dôležité udržiavať stály prílev vkladov od nerezidentov, a zabrániť tak akejkoľvek kríze dôvery v bankový sektor. Vláda na domáce banky silne spolieha, a to znamená, že dôvera vo vládnej platobnej schopnosti by mala zostať silná.

Významnú podporu by Libanonu mohol poskytnúť záchranný balíček. V apríli 2018 sa západné štáty dohodli, že v rámci balíka predložia približne 10 miliárd USD v koncesných pôžičkách (a 0,8 miliardy USD v grantoch). Nie je však isté, či budú tieto prostriedky dostatočné. V prvom rade zatiaľ žiadne finančné prostriedky neboli uvoľnené, pretože libanonská vláda najprv musí zaviesť zásadné reformy. Ďalším problémom je, že zatiaľ čo veľkosť balíka je v absolútnej hodnote veľká, ak vezmeme do úvahy časové obdobie, počas ktorého budú prostriedky uvoľnené (12 rokov), je jeho hodnota v pomere k veľkosti libanonského hospodárstva a hrubým potrebám na refinancovanie ekonomiky pomerne malá. A tak budú zrejme potrebné ďalšie prostriedky. Významnú úlohu by mohli zohrávať krajiny Perzského zálivu. Získanie ďalších finančných prostriedkov od Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ale pravdepodobne vôbec nebude ľahké, a to vzhľadom k silnej pozícii Hizballáhu vo vláde.

Spoločnosť Credendo už tento rok v januári znížila rating stredného a dlhodobého politického rizika Libanonu na stupeň 7. Pod najväčším tlakom sa teraz ocitá klasifikácia krátkodobého politického rizika, ktoré je stále na stupni 5 a tlak na jeho zníženie narastá. Hlavnými dôvodmi sú pokles hrubých devízových rezerv, nárast krátkodobého zahraničného dlhu a zhoršenie a nepriehľadnosť súvahy centrálnej banky vzhľadom na to, že stále viac prijíma záväzky v cudzej mene, ale nezverejňuje dáta o ich veľkosti a termínovej štruktúre. A v neposlednom rade zložitejšie refinančné schopnosti ako vládneho, tak libanonského súkromného bankového sektora.

Analytik: Jan-Pieter Laleman – jp.laleman@credendo.com

Filed under