Situácia nemeckého spracovateľského priemyslu, ktorý posledných osemnásť mesiacov oslabuje, sa už odrazila aj na českej a slovenskej ekonomike. Priemysel oboch krajín, ktorých export je na Nemecku silne závislý, tak s oneskorením niekoľkých štvrťrokov kráča v stopách svojho suseda a spomaľuje. Čo je príčinou problémov nášho najväčšieho obchodného partnera a čo môžeme očakávať?

 

Nemecký spracovateľský priemysel sa stretáva s neistotou na svetovej úrovni

Situácia v nemeckom spracovateľskom priemysle, ktorý už rok a pol oslabuje, sa prejavila zníženým počtom pracovných miest a poklesom výroby (viď graf č. 1). Príčinou sú predovšetkým pokračujúce turbulencie vo svetovom hospodárstve. Najväčší pokles výroby medzi júlom 2018 a novembrom 2019 tak okrem automobilového priemyslu (8 %) zaznamenal sektor elektroniky (9 %) a odvetvie základných kovov vrátane ocele (11 %). „Spracovateľský priemysel je odvetvie ťahané exportom a na svetovej úrovni sa stretáva s veľkou neistotou a prekážkami v súvislosti s vývojom čínsko-americkej obchodnej vojny, obavám z neriadeného Brexitu, spomalením čínskeho hospodárstva a štrukturálnymi reformami, ktoré ovplyvňujú automobilový priemysel a následne aj ďalšie priemyselné odvetvia. Situácia sa už odrazila v realite českej ekonomiky, ktorá tiež spomaľuje,“ hovorí Robert Hausman, obchodný riaditeľ úverovej poisťovne Credendo Short-Term EU Risks pre Českú republiku, ktorá sa zaoberá poistením pohľadávok a kryje riziká spoločností po celom svete. „Vzhľadom na spomalenie ekonomiky sa zvyšuje riziko nezaplatenia pohľadávok a nastáva čas, aby si firmy najmä v najohrozenejších odvetviach položili otázku, či a ako majú svoje pohľadávky zabezpečené a či dostatočne chránia svoje budúce príjmy,“ dodáva Robert Hausman. 

Ziskovosť nemeckých firiem klesá a krátkodobý výhľad zhoršuje hrozba nových protekcionistických opatrení

A pokles výrobného sektora sa odráža aj vo finančných údajoch nemeckých spoločností. Posledné dáta naznačujú, že napríklad v oceliarstve sa ziskovosť od roku 2018 pomerne výrazne zhoršila a zle je na tom už dva roky aj automobilový priemysel. Pri investičnom tovare je ziskovosť celkom stabilná, ale pomer dlhu sa po troch rokoch poklesu opäť zvýšil.

Index PMI[1], ktorý sleduje výrobu, nové objednávky, zamestnanosť, termíny dodávok a zásoby, dosiahol vlani v septembri pri výrobnom sektore najnižšiu úroveň od júna 2009. Jeho pozitívny vývoj v nasledujúcich dvoch mesiacoch vzbudil nádeje, že je výrobný sektor z najhoršieho vonku. Lenže novembrové dáta ukázali ďalšie zhoršenie, čo znamená, že sa obchodný sentiment nezmenil a problémom ešte nie je koniec. Na vine je predovšetkým pokles zahraničných objednávok. V januári sa PMI opäť zvýšil, ale stále zostáva hlboko pod hranicou 50 bodov. Úroveň 50 bodov je hranicou medzi rastom a poklesom a výsledok nad 50 bodov znamená zlepšenie odvetvia.

 
 

Na globálnu neistotu by mala mať pozitívny vplyv prvá fáza dohôd medzi Čínou a USA aj jasnejšia časová os Brexitu, pretože tieto udalosti sú hlavnými vinníkmi nízkeho obchodného sentimentu. Na druhej strane existuje riziko, že USA namiesto Číny zamieri svoju pozornosť na Európu, s ktorou majú druhý najväčší obchodný deficit. Aj keď sa na rokovaniach v Davose objavila určitá ochota dospieť k prímeriu, obchodné napätie medzi USA a EÚ je stále živé. Hoci zavedenie ciel na dovoz automobilov z Európy do USA v súvislosti s článkom 232 momentálne nie je na scéne, hrozba ciel stále úplne nezmizla.

Európske poľnohospodárstvo, strojárstvo a textilný priemysel pritom už pociťujú dopady ciel, ktoré boli uvalené na európsky dovoz v súvislosti s dotáciami pre Airbus. A prezident Trump hrozí dodatočnými colnými tarifami v prípade, že európske krajiny zavedú digitálnu daň. Tá by sa týkala veľkých internetových firiem.

V neposlednom rade by mohla byť predmetom odvetných opatrení zo strany USA tiež uhlíková daň plánovaná v rámci Zelenej dohody pre Európu (European Green Deal). A to stále nie je všetko.

Z prvej fázy obchodnej dohody medzi Čínou a USA by však mohli pre Európu vyplynúť aj ďalšie negatívne dôsledky. Čína sa totiž zaviazala nakúpiť viac niektorých konkrétnych amerických výrobkov, a preto by mohla odkloniť časť čínskeho dopytu po tomto tovare z Európy. A to by sa v Nemecku týkalo predovšetkým automobilov. Hlbšie spomalenie čínskej ekonomiky v súvislosti s vývojom epidémie koronavírusu a narušením dodávateľských reťazcov by si na nemeckom spracovateľskom priemysle mohlo vybrať svoju daň, pretože by to nevyhnutne znížilo jeho export.

Priemysel stredoeurópskych krajín kráča v stopách Nemecka

Priemysel niektorých stredoeurópskych krajín, ktorých dodávateľské reťazce a export je výrazne závislý na Nemecku, ide v stopách ich suseda a s oneskorením niekoľkých štvrťrokov tiež začal spomaľovať. A to je najmä prípad Českej republiky a Slovenska (viď graf č. 3).

Podľa dát spoločnosti IHS Markit došlo na Slovensku v minulom roku do konca novembra k najväčšiemu poklesu produkcie v odvetví kovov a kovových výrobkov, ďalej v gumárenstve, výrobe plastov a elektrotechnickom priemysle. V druhej polovici roka začal klesať sektor dopravných prostriedkov. V rámci rozsiahleho spracovateľského priemyslu rástlo iba odvetvie strojov a zariadení a potravinárstvo. Naproti tomu odvetvia strojov a zariadení v Česku vlani do novembra klesalo a rovnako zle sa viedlo aj oceliarskemu priemyselu. Index PMI pre ČR zostáva hlboko pod 50 bodmi. Ide pritom o jednu z najnižších hodnôt od roku 2009 a možno teda očakávať, že sa český spracovateľský priemysel problémov len tak nezbaví.

Analytik: Florence Thiéry – f.thiery@credendo.com

 


[1] Purchasing Managers’ Index – Index nákupných manažérov